Formáty pre textové súbory - všeobecné informácie

Podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132:

Za textový súbor je možné považovať akýkoľvek súbor, ktorý je určený na uchovávanie uceleného, zrozumiteľného a čitateľného textu (spravidla tvorí väčšinu obsahu) a jeho hlavným účelom nie je vytváranie databáz, zoznamov alebo grafiky. Textový súbor teda neslúži napr. na prenos alebo uchovávanie dátových prvkov ani ako kontajner obrázkov.

V textových súboroch sa neodporúča používať neštandardné fonty, pretože to spôsobuje problémy s čitateľnosťou, vzhľadom a tlačou dokumentov v počítačoch, ktoré tieto fonty nemajú nainštalované.

Tabuľka štandardov pre textové súbory vytvorená na základe informácií z Výnosu MF SR o štandardoch pre IS VS č. MF/013261/2008-132

Štandardy použitia súborov - §18 Textové súbory	RTF	HTML	PDF	ODF	TXT
Prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov RTF, HTML, PDF, ODF, TXT.	X	X	X	X	X
Upravovanie formátov (nie je povinné ani pri jednom formáte).
Odosielanie, zverejňovanie, zverejňovanie na webovom sídle minimálne jedného z formátov RTF, HTML, PDF, ODF, TXT (povinná osoba si môže vybrať).	X	X	X	X	X
Ak nie je predpokladaná ďalšia úprava textového súboru, odosielanie, zverejňovanie, zverejňovanie na webovom sídle najmä formátu PDF.			X
Ak je súčasťou textového súboru grafika, odosielanie, zverejňovanie, zverejňovanie na webovom sídle najmä formátu PDF.			X
Používanie iného formátu textových súborov ako RTF, HTML, PDF, ODF, TXT pri jeho zverejňovaní na webovom sídle len v prípade, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov HTML, PDF alebo ODF.		X	X	X
Odosielanie alebo zverejňovanie prezentačných súborov vo formáte PDF.			X

Doplňujúca tabuľka štandardov vytvorená na základe informácií z Metodického pokynu k Výnosu MF SR o štandardoch pre IS VS č. MF/013261/2008-132

Štandardy použitia súborov - §18 Textové súbory	RTF	HTML	PDF	ODF	TXT
Formát je ISO štandard.		X	X	X
Dokumenty, kde je vhodné použitie navigácie (webové stránky) sa odporúča používať formát HTML, prípadne XML (aj keď formát XML je určený na prenos údajov a nie na sprostredkovanie informácií, a preto je potrebné používať ho v súlade s §12 a 13 Výnosu). Použitie týchto formátov v elektronickej komunikácii nie je vhodné.		X
Pre dokumenty, text alebo informácie, ktoré majú byť použité výlučne na čítanie, najmä smerom voči verejnosti sa odporúča používať výhradne formát PDF a to bez použitia rôznych dynamických funkcií, ktoré ponúkajú jeho vyššie verzie, pretože tým sa narúša jeho jednoznačná čitateľnosť.			X
Pre vzorové tlačivá, ktoré majú byť použité výlučne na čítanie, najmä smerom voči verejnosti sa odporúča používať výhradne formát PDF.			X
Pre dokumenty v schvaľovacom konaní (napríklad pripomienkové konanie, rokovanie vlády SR atď), ktoré majú byť použité výlučne na čítanie, najmä smerom voči verejnosti sa odporúča používať výhradne formát PDF.			X
Pre schválené strategické dokumenty, právne predpisy, štatúty, zriaďovacie listiny, metodické pokyny, výročné správy, ktoré majú byť použité výlučne na čítanie, najmä smerom voči verejnosti sa odporúča používať výhradne formát PDF.			X
Odporúča sa, aby informácia povinne zverejnená na webovej stránke (na základe zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu) bola okrem formátov RTF, PDF, ODF, TXT zároveň zverejnená aj vo formáte HTML.		X
V záujme zabezpečenia čo najväčšej čitateľnosti elektronických súborov je možné na webových sídlach poskytovať aj iné formáty ako povinné, avšak za predpokladu, že ich obsah je totožný a tieto sa nachádzajú na tom istom mieste (stránke) ako súbor v povinnom formáte.		X	X	X
Pre dokumenty pri ktorých sa predpokladá ďalšia úprava (editovanie) je možné použiť formáty RTF a ODF.	X			X
Pre dokumenty pri ktorých sa predpokladá ďalšia úprava (editovanie), t.j. najmä na účely verejnej správy sa používa najmä formát RTF, ale je vhodné upozorniť, že tento formát má množstvo najvzájom nekompatibilných verzií, a mnohokrát nezaručuje správnu čitateľnosť vo všetkých dostupných softvéroch, ktoré ho vedia prečítať alebo používať.	X
Formát TXT sa používa iba v prípade núdze, nakoľko nemožnosť ho štruktúrovať a dopĺňať o grafické a iné informácie je mnohokrát zásadným problémom jeho čitateľnosti a ďalšieho spracovania.					X

Formáty pre textové súbory (§18 Výnosu o štandardoch pre ISVS [č. MF/013261/2008-132])
Názov	Formát je definovaný v norme	Obvyklá prípona	Ikonka
Rich Text Format	(Výnos o štandardoch a ani Metodický pokyn k Výnosu nešpecifikujú žiadnu normu pre formát RTF čo môže spôsobiť problémy pri kompatibilite vzhľadom na množstvo exstujúcich špecifikácií.)	.rtf
Hypertext Markup Language	W3C	.html, .htm	ikona
Portable Document Format	PDF Reference second edition, Adobe Portable Document Format Version 1.3, ISBN 0-201-62628-4, PDF Reference third edition, Adobe Portable Document Format Version 1.4, ISBN 0-201-75839-3, PDF Reference fourth edition, Adobe Portable Document Format Version 1.5, RFC 3778, RFC 2346, ISO 15930, ISO 19005-1:2005	.pdf	ikona 1 (SVG), (PNG) ikona 2
OpenDocument Format	ISO/IEC 26300:2006	.odt, .ott	ikona 1 ikona 2
Text Format	RFC 2646	.txt	ikona

Programy pre Rich Text Format

RTF (Rich Text Format) je formát na ukladanie a výmenu textových dokumentov, ktorý bol vyvinutý a je spravovaný spoločnosťou Microsoft. S každou novou verziou kancelárskych produktov tejto spoločnosti je vydaná nová verzia formátu RTF. Pre formát RTF je dlhodobo verejne vydávaná špecifikácia, čím sa zásadne líši od uzatvoreného formátu DOC. Väčšina kancelárskych programov na spracovanie textu má implementovanú aspoň základnú podporu pre niektorú verziu formátu RTF.

Súbory vo formáte Rich Text Format majú príponu .rtf

Pre dokumenty, pri ktorých sa predpokladá ďalšia úprava (editovanie), t. j. najmä na účely verejnej správy sa používa najmä formát RTF, ale je vhodné upozorniť, že tento formát má množstvo navzájom nekompatibilných verzií, a mnohokrát nezaručuje správnu čitateľnosť vo všetkých dostupných softvéroch, ktoré ho vedia prečítať alebo používať. (citát z Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132)

Výnos o štandardoch neodkazuje na žiadnu konkrétnu verziu alebo technickú špecifikáciu tohto formátu, čo môže spôsobovať problémy s kompatibilitou. Posledná existujúca špecifikácia formátu RTF je 1.9.1 z marca 2008. Väčšina dostupného softvéru však má implementovanú niektorú zo starších verzií tohto formátu - napríklad 1.5, 1.6, 1.7 alebo 1.8. Pre elektronické dokumenty vo formáte RTF podpísané zaručeným elektronickým podpisom v administratívnom styku Vyhláška NBÚ SR predpisuje povinnú verziu RTF 1.5.

Tento formát nie je určený a ani vhodný pre dokumenty s obrázkami (napríklad hlavičkový papier s logom organizácie). Viaceré programy na prácu s formátom RTF totiž všetky vložené obrázky do formátu RTF ukladajú ako bitmapy bez kompresie, čím veľkosť súborov enormne narastá (niekedy až na desiatky megabajtov). Takéto veľké súbory môžu zásadne obmedzovať prístupnosť informácií a nie sú vhodné pre zverejňovanie dokumentov na internete. Niektoré formáty obrázkov navyše nie sú podporované vo všetkých programoch na prácu s RTF a preto sa nemusia vôbec zobraziť. Na zverejňovanie dokumentov obsahujúcich grafiku Výnos o štandardoch odporúča používanie formátu PDF.

Do RTF súborov nie je vhodné vkladať takzvané OLE objekty, ako sú napríklad celé súbory, tabuľky z tabuľkového procesora a podobne. Takéto objekty sú plne kompatibilné často len v jednom operačnom systéme alebo v programoch od jedného výrobcu. V iných programoch na prácu s RTF súbormi sa tieto objekty obvykle nahrádzajú obrázkami, čo má za následok neprístupnosť informácií z týchto objektov vo forme textu a nemožnosť ich ďalšej editácie. Niektoré programy takéto objekty zobrazujú chybne alebo vôbec. Napríklad pri vytváraní tabuľky v RTF súbore je preto potrebné používať obyčajnú textovú tabuľku, ktorá nemá vlastnosti tabuľkového procesora. Podobne v prípade nutnosti vložiť obrázok je potrebné vložiť len samotný obrázok a nevkladať ho ako OLE objekt z iného súboru.

Príklady programov na čítanie a vytváranie súborov vo formáte RTF:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
AbiWord	otvorený SW	MS Windows, Linux, FreeBSD	zdarma
Google Docs	Google Inc.	Platformovo nezávislá online aplikácia	zdarma
KWord	otvorený SW	Linux	zdarma
Lotus Symphony	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Microsoft Word	Microsoft Corporation	MS Windows, Mac OS X	komerčný
OpenOffice.org*	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD	zdarma
TextEdit	otvorený SW	Mac OS X	zdarma
WordPad	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s MS Windows
Zoho Office Writer	Zoho / AdventNet, Inc.	Platformovo nezávislá online aplikácia	zdarma

* Poznámka: na báze OpenOffice.org vzniklo viacero komerčných aplikácií, doplnených o dodatočné funkcie a predávaných s doplnkovými službami:

- EuroOffice

- OpenOffice.org Software602 Edition

- StarOffice

Tieto aplikácie sú za istých podmienok dostupné aj zdarma.

Programy pre Hypertext Markup Language

HTML (HyperText Markup Language -hypertextový značkovací jazyk) je určený na opis štruktúry textovo orientovaných dokumentov pre použitie na webových stránkach.

Veľkou prednosťou formátu HTML oproti ostatným povinným textovým formátom je možnosť čítania HTML súborov priamo v ľubovolnom internetovom prehliadači bez nutnosti mať nainštalovaný akýkoľvek ďalší software. Pri dodržaní W3C štandardov je preto bez problémov možné tento formát čítať na väčšine platforiem. Formát HTML je spravovaný otvoreným procesom konzorcia W3C a definovaný v špecifikáciách W3C a ISO/IEC 15445:2000. Pre elektronické dokumenty vo formáte HTML alebo XHTML podpísané zaručeným elektronickým podpisom v administratívnom styku Vyhláška NBÚ SR predpisuje povinnú verziu HTML 4.01 a XHTML 1.0 a 1.1.

Súbory obsahujúce HTML, rovnako ako aj ich adresy (URL) majú obvykle príponu .html, prípadne .htm.

Pre dokumenty, kde je vhodné použitie navigácie (webové stránky), sa odporúča používať HTML, prípadne XML (aj keď tento je určený na prenos údajov a nie na sprostredkovanie informácií, a preto je potrebné používať ho v súlade s § 12 a 13). Použitie týchto formátov v elektronickej komunikácii nie je vhodné.

Odporúča sa, aby informácia povinne zverejnená na internete (v tomto prípade sa nemyslí e-mailová komunikácia, ale iba zverejnenie na webovej stránke resp. webovom sídle), ktorej takáto povinnosť vzniká na základe zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, bola okrem formátov podľa písmena a) bodov 1, 3, 4 a 5 (RTF, PDF, ODF, TXT) zároveň zverejnená aj vo formáte HTML. Tento formát je ľahšie čitateľný agentmi používateľa, ako aj rozličnými vyhľadávacími mechanizmami dostupnými na internete. (citát z Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132)

Príklady programov na čítanie dokumentov vo formáte HTML:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Firefox	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Google Chrome	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Internet Explorer	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný (viazaný na Microsoft Windows)
Opera	Opera Software	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Safari	Apple Inc.	MS Windows, Mac OS X, mobilné zariadenia	zdarma
SeaMonkey	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris a ďalšie	zdarma

Príklady programov na vytváranie dokumentov vo formáte HTML:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Amaya	otvorený SW, W3C, INRIA	MS Windows, Linux, Mac OS	zdarma
KompoZer	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS	zdarma
Quanta Plus	otvorený SW	Linux	zdarma
SeaMonkey Composer	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris a ďalšie	zdarma

Pokročilé kancelárske programy pre prácu s dokumentami vo formáte ODF alebo RTF obvykle tiež umožňujú ukladať dokumenty vo formáte HTML. Takto vytvorené súbory však často nespĺňajú pravidlá predpísané štandardom HTML, v dôsledku čoho takéto dokumenty nie sú vždy v súlade s Výnosom o štandardoch pre IS VS. (Takéto HTML dokumenty sa napríklad nemusia správne zobraziť pri ich otvorení v inom programe.) V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príklady programov, ktoré síce umožňujú vytváranie HTML dokumentov, avšak ich používanie pre prácu s týmto formátom sa neodporúča.

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
KOffice	otvorený SW	Linux	zdarma
Lotus Symphony	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Microsoft Office	Microsoft Corporation	MS Windows, Mac OS X	komerčný
OpenOffice.org	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD	zdarma

Aplikácie na validáciu - kontrolu súladu súborov vo formáte HTML so štandardom HTML.

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
W3C Markup Validation Service	W3C	online aplikácia http://validator.w3.org/	zdarma
WDG HTML Validator	WDG	online aplikácia http://htmlhelp.com/tools/validator/	zdarma

Programy pre Portable Document Format

Portable Document Format (PDF) je formát na ukladanie a výmenu textových dokumentov, ktoré sú primárne určené na čítanie. Veľkou prednosťou formátu PDF oproti ostatným povinným formátom je to, že ako jediný dokáže plne zachovávať vzhľad a formátovanie dokumentu na rôznych platformách, vďaka čomu je to najčastejšie používaný formát pre finálne elektronické dokumenty, publikácie, vzorové tlačivá určené pre tlač a podobne. Súčasťou definície formátu PDF je (od verzie 1.2) aj formát FDF (Forms Data Format), vďaka ktorému je možné vyplňovať, upravovať a uchovávať textové informácie určené pre vyplňovateľné PDF súbory.

Posledná verzia formátu je 1.7. Výnos o štandardoch a Metodický pokyn k Výnosu však dovoľujú používať PDF len vo verziách 1.3, 1.4, 1.5, PDF/X (ISO 15930), PDF/A (ISO 19005-1:2005) a podľa špecifikácií RFC 2346, RFC 3778. Pre elektronické dokumenty vo formáte PDF podpísané zaručeným elektronickým podpisom v administratívnom styku Vyhláška NBÚ SR predpisuje povinné verzie PDF 1.3, 1.4 a PDF/A-1 (ISO 19005-1:2005). (Novšie verzie formátu PDF sa líšia napríklad podporou novších šifrovacích algoritmov a podporou multimédií.) Formát bol vytvorený a spravovaný firmou Adobe Systems Incorporated, od roku 2008 je spravovaný štandardizačnou organizáciou ISO.

Súbory majú príponu .pdf a .fdf

Pre dokumenty, text alebo informácie, ktoré majú byť použité výlučne na čítanie, najmä smerom voči verejnosti (napr. schválené strategické dokumenty, právne predpisy, štatúty, zriaďovacie listiny, metodické pokyny, vzorové tlačivá, výročné správy, dokumenty v schvaľovacom konaní (napr. pripomienkové konanie, rokovanie vlády SR atď.) sa odporúča používať výhradne formát PDF a to bez použitia rôznych dynamických funkcií, ktoré ponúkajú jeho vyššie verzie, pretože tým sa narúša jeho jednoznačná čitateľnosť.

Ak je to technicky možné, pri vytváraní textových súborov vo formáte PDF je potrebné vždy do nich vložiť aj prípadné neštandardné fonty, ktoré boli v texte použité. Softvér vytvárajúci PDF túto možnosť obyčajne umožňuje a má ju štandardne povolenú. Dôvodom je, aby sa nenarušil vzhľad dokumentu, alebo aby sa namiesto diakritiky nezobrazovali chybné znaky na počítači, kde použitý font nie je nainštalovaný.

Formát PDF nie je prioritne určený na ukladanie obrázkov. Takéto používanie je porušením štandardov prístupnosti. (citát z Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132)

Vo formáte PDF by nemali byť používané iné formáty obrázkov, než tie ktoré dovoľuje Výnos o štandardoch pre grafické súbory. Pri vytváraní súborov vo formáte PDF je vhodné dodržiavať pravidlá vytvárania prístupných dokumentov uvedené na webstránkach Únie nevidiach a slabozrakých Slovenska. (Užitočné môžu byť aj informácie pre slabozrakých a nevidiacich užívateľov v súvislosti s prístupnosťou.)

Príklady programov na čítanie súborov vo formáte PDF:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Adobe Reader *	Adobe Systems Incorporated	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris, Symbian, Palm OS a ďalšie	zdarma
Evince	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
Foxit Reader *	Foxit Software Company	MS Windows, Linux, mobilné zariadenia (verzia pre Linux nepodporuje Forms Data Format - FDF a prácu s formulármi)	zdarma
KPDF	otvorený SW	Linux	zdarma
Okular	otvorený SW	Linux	zdarma
PDF-XChange Viewer Free *	Tracker Software Products Ltd.	MS Windows	zdarma len verzia "FREE"
Preview	Apple Inc.	Mac OS X	komerčný, dodávaný s Mac OS X
Skim	otvorený SW	Mac OS	zdarma
Sumatra PDF	otvorený SW	MS Windows	zdarma

* Program dokáže otvoriť aj formát FDF.

Príklady programov na vytváranie dokumentov vo formáte PDF:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Adobe Acrobat	Adobe Systems Incorporated	MS Windows, Mac OS	komerčný
doPDF **	Softland	MS Windows	zdarma
Foxit PDF Creator	Foxit Software Company	MS Windows	komerčný
Ghostscript	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, BSD, Unix, VMS a ďalšie	zdarma
Lotus Symphony	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS	zdarma
LaTeX	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS	zdarma
Microsoft Office 2007 SP2 alebo s doplnkom Save As PDF and XPS	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, doplnok zdarma
OpenOffice.org *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, FreeBSD, Solaris	zdarma
PDFCreator **	otvorený SW	MS Windows	zdarma. Dôrazne však odporúčame v sprievodcovi inštaláciou zrušiť zakliknutie "Doplnok PDFCreator pre prehľadávače Internet Explorer a Firefox", pretože ide o reklamný a vyhľadávací panel nástrojov tretej strany.
PrimoPDF **	Nitro PDF, Inc.	MS Windows	zdarma, licencia bezplatnej verzie však zakazuje akúkoľvek formu automatizovanej inštalácie s pomocou sieťových nástrojov (taká inštalácia si vyžaduje zakúpenie komerčnej verzie)..

*Poznámka: OpenOffice.org umožňuje aj otváranie a modifikáciu súborov vo formáte PDF, a to pomocou rozšírenia PDF Import Extension.

** Virtuálna tlačiareň

Príklady programov určených na upravovanie už vytvorených dokumentov vo formáte PDF:
(Upravovanie je značne obmedzené, napríklad len na otáčanie stránok, mazanie celých stránok alebo vkladanie stránok z iného dokumentu, vypĺňanie a ukladanie vyplnených formulárov. Priame upravovanie textu pôvodného dokumentu obvykle nie je podporované.)

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
CABAReT Stage	CABAReT Solutions AG	MS Windows, Linux	komerčný, freeware len na osobné potreby s obmedzenými funkciami
jPDF Tweak	otvorený SW	MS Windows, Mac OS, Linux (multiplatformová Java aplikácia)	zdarma
PDF Split and Merge	otvorený SW	MS Windows, Mac OS, Linux (multiplatformová Java aplikácia)	zdarma
pdftk *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, FreeBSD	zdarma

* Program podporuje vypĺňanie PDF formulárov s pomocou dát vo formáte FDF.

Programy pre OpenDocument Format

OpenDocument Format (ODF) je štandard určený na ukladanie a výmenu súborov pre rôzne typy aplikácií (formátované textové dokumenty, tabuľkové súbory, prezentácie, vektorová grafika a ďalšie. Výnos o štandardoch predpisuje tento formát ako povinný zatiaľ iba pre textové súbory (prípony .odt .ott .odm).

Veľkou prednosťou ODF je, že sa stal prvým komplexným otvoreným formátom pre elektronické dokumenty, ktorý bol schválený ako medzinárodný ISO štandard a pre ktorý je zároveň bezplatne dostupná otvorená multiplatformová implementácia. Tým bola po mnohých rokoch existencie nekompatibilných formátov zavedená norma pre formát upravovateľných súborov, ktorá zaručí kompatibilitu medzi rôznymi platformami. ODF sa po schválení stal hlavným formátom dokumentov v administratívach rôznych štátov.

Výnos predpisuje ODF vo verzii 1.0. Formát spravuje otvoreným demokratickým procesom konzorcium OASIS a je definovaný v zahraničnej norme ISO/IEC 26300:2006. V praxi sa však používa najmä ODF vo verzii 1.1, ktorý je predvolene vytváraný najviac rozšíreným kancelárskym softvérom. Pre elektronické dokumenty vo formáte ODF podpísané zaručeným elektronickým podpisom v administratívnom styku Vyhláška NBÚ SR predpisuje povinnú verziu ODF 1.0.

ODF je moderný formát, ktorý má perspektívu nahradiť niektoré z dnes používaných formátov, zatiaľ je však pomerne nízko rozšírený. Formát je možné použiť aj pre dokumenty, pri ktorých sa predpokladá ďalšia úprava. (citát z Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132)

Prípony súborov vo formáte ODF

• Textové súbory: .odt, .odm (tzv. master document), .ott (šablóna)

• Tabuľkové súbory: .ods, .ots (šablóna)

• Prezentačné súbory: .odp, .otp (šablóna)

• Grafické súbory: .odg, .otg (šablóna)

• Matematické rovnice: .odf

Príklady programov na čítanie a vytváranie textových súborov vo formáte OpenDocument Format

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
AbiWord - od verzie 2.4.2	Otvorený SW	MS Windows, Linux, FreeBSD	zdarma
Google Docs	Google	Platformovo nezávislá online aplikácia	zdarma
Go-oo	Otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
KWord od verzie 1.4	Otvorený SW	Linux	zdarma
Lotus Symphony	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Lotus Notes od verzie 8	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS X	komerčný
Microsoft Office Word vo verzii 2000, XP, 2003, 2007 s jedným z doplnkov: - ODF Translator - SUN ODF Plugin	Microsoft Corporation, doplnky vytvárajú v spolupráci viaceré firmy	MS Windows	ODF Translator zdarma, SUN ODF Plugin komerčný od verzie 3.2 (od apríla 2010), bezplatný SUN ODF Plugin vo verziách 1.0 (vydanej v roku 2007) až 3.1 (2009) je možné trvalo používať zdarma, MS Office - komerčný
Microsoft Office Word od verzie 2007 po nainštalovaní Service pack 2	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný
Mobile Office **	Odendahl SEPT-Solutions	Symbian (mobilné zariadenia)	komerčný, niektoré verzie zdarma
NeoOffice od verzie 2.0	Otvorený SW	Mac OS X	zdarma
OpenOffice.org* - od verzie 2.0	Otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD	zdarma
TextEdit	Otvorený SW	Mac OS X	zdarma
TextMaker	SoftMaker Software GmbH	MS Windows, Linux, mobilné zariadenia (Android, Pocket PC, Windows CE)	zdarma len verzie 2006 a 2008 (MS Windows a Linux) a tiež "Viewer" pre MS Windows; novšie verzie len komerčné
WordPad - od verzie 2009	Microsoft Corporation	MS Windows (od verzie 7)	komerčný, dodávaný s MS Windows
Zoho Office Writer	AdventNet, Inc.	Platformovo nezávislá online aplikácia	zdarma

Poznámka**: program podporuje iba čítanie / prehliadanie súborov vo formáte OpenDocument Format.

Poznámka*: na báze OpenOffice.org vzniklo viacero komerčných aplikácií, doplnených o dodatočné funkcie a predávaných s doplnkovými službami a podporou:

• EuroOffice
• OpenOffice.org Software602 Edition
• StarOffice

Tieto aplikácie sú za istých podmienok dostupné aj zdarma

Aplikácie na validáciu - kontrolu súladu súborov so štandardom ODF.

Názov	Dodávateľ	Odkaz	Dostupnosť
ODF Validator	SUN Microsystems	http://tools.odftoolkit.org/odfvalidator/	zdarma
ODF Validator	SUN Microsystems	http://tools.services.openoffice.org/odfvalidator/	zdarma
ODF Validator	OpenDocument Fellowship	http://opendocumentfellowship.com/validator	zdarma

Programy pre Text Format

Tento formát sa používa iba v prípade núdze, nakoľko nemožnosť ho štruktúrovať a dopĺňať o grafické a iné informácie je mnohokrát zásadným problémom jeho čitateľnosti a ďalšieho spracovania. (citát z Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132)

V prípade textových súborov vlastne ani nejde o špeciálny formát. Textové súbory obsahujú čistý text bez formátovania a formátovacích príkazov. Výnos stanovuje podmienku použitia kódovania UTF-8 pre znaky s diakritickými znamienkami.

Súbory vo formáte Text Format môžu mať rôzne prípony, často sú aj bez prípony. V kancelárskych programoch na spracovanie textu sa obvykle používa prípona .txt.

Veľkou výhodou formátu TXT je možnosť jeho čítania priamo v internetových prehliadačoch. S textovými súbormi dokáže pracovať veľmi veľké množstvo programov, obvykle aj tie, uvedené v tabuľkách programov pre Rich Text Format alebo OpenDocument Format.

Formát Text Format je definovaný v zahraničnej norme RFC 2646. Kódovanie UTF-8 je definované v normách RFC 3629 a v ISO 10646.

Príklady ďalších programov na čítanie a vytváranie súborov vo formáte Text Format

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
gedit	otvorený SW	Linux	zdarma
Kate	otvorený SW	Linux	zdarma
Notepad++	otvorený SW	MS Windows	zdarma
Poznámkový blok / Notepad	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s MS Windows
TextEdit	otvorený SW	Mac OS X	zdarma
Vim	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, FreeBSD a ďalšie	zdarma
WordPad	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s MS Windows

Programy na prácu s rastrovou grafikou

Rastrová grafika je taká grafika, kde obrázky sú zložené z bodov - pixelov, ktoré sú usporiadané v riadkoch a stĺpcoch. Rastrovými obrázkami sú napríklad digitálne fotografie. Na uchovávanie rastrovej grafiky existuje veľké množstvo rozličných formátov. Výnos o štandardoch predpisuje ako povinné formáty GIF, PNG, JPEG a TIFF. Prehliadače obrázkov v týchto formátoch (s výnimkou JPEG 2000) sú bežnou výbavou desktopových operačných systémov. Základnú podporu na prezeranie rastrovej grafiky vo formátoch GIF, PNG a JPEG má implementovanú aj väčšina internetových prehliadačov. Na prezeranie formátu TIFF a JPEG 2000 je však obvykle potrebný ďalší program.

Vzhľadom na zastaranosť formátu GIF sa v budúcnosti predpokladá jeho vylúčenie z povinných štandardov, preto sa odporúča jeho použitie úplne zredukovať a nahradiť modernejším formátom.

V prípade použitia iných formátov ako tých, ktoré sú priamo určené na uchovávanie grafiky, sa používa štandard, ktorý zodpovedá danému spôsobu uchovania (napr. statický obraz vložený do textového súboru podlieha štandardu pre formáty textových súborov). Do takýchto dokumentov pri bežnom použití odporúčame vkladať komprimované grafické formáty, t. j. JPG pre fotografie, PNG pre kresby, schémy alebo grafy, avšak nie BMP.

V prípade potreby podpisovať súbor elektronickým podpisom je potrebné zahrnúť aj požiadavky, vyplývajúce zo zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a súvisiacich vyhlášok Národného bezpečnostného úradu, ktoré naopak zakazujú použitie komprimovaných súborov. (citát z Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch pre ISVS č. MF/013261/2008-132)

GIF (Graphics Interchange Format) je formát jednoduchej rastrovej grafiky používajúci bezstratovú kompresiu, s obmedzením na 256 farieb. Vydaný v rokoch 1987 a 1990. Odporúča sa prestať tento formát používať a nahradiť ho novším formátom. Formát GIF podporuje aj jednoduché animácie s nízkym rozlíšením, avšak Výnos o štandardoch takéto použitie neumožňuje. Podporuje aj "transparentnosť", čiže priehľadnosť častí obrázka. Tento formát bol vďaka používaniu kompresie LZW minimálne do roku 2004 zaťažený patentami a súvisiacimi poplatkami. Formát GIF je podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch definovaný v zahraničných normách GIF 89a a GIF 87a. Obvyklá používaná prípona je .gif.

PNG (Portable Network Graphics) je formát rastrovej grafiky používajúci bezstratovú kompresiu, v prvej verzii vydaný v roku 1996 ako W3C štandard, ISO norma od roku 2004. Je vhodný najmä na základnú grafiku webových stránok, na zverejňovanie kresieb, schém alebo grafov na webových stránkach. Tiež je vhodný na uchovávanie obrázkov určených pre ďalšie upravovanie. Bol vyvinutý ako otvorený bezplatný formát bez patentových obmedzení, ktorý má nahradiť formát GIF. Podporuje "transparentnosť", čiže priehľadnosť častí obrázka. Formát PNG je podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch definovaný v zahraničných normách RFC 2083 a ISO/IEC 15948:2004. Špecifikáciu je možné nájsť aj na webe W3C. Pre elektronické dokumenty vo formáte PNG podpísané zaručeným elektronickým podpisom v administratívnom styku Vyhláška NBÚ SR predpisuje povinnú verziu ISO/IEC 15948:2004. Obvyklá používaná prípona tohto fomátu je .png

JPEG je kompresný formát rastrovej grafiky používajúci stratovú kompresiu, vytvorený výborom Joint Photographic Experts Group a v prvej verzii vydaný v roku 1992 (ISO norma od roku 1994). JPEG Interchange Format (JIF) je formát súboru definovaný na uchovávanie JPEG obrázkov. Na internete je však obvykle na prenos obrázkov skomprimovaných formátom JPEG používaná zjednodušená verzia tohto formátu - JFIF (JPEG File Interchange Format). Formát JPEG je vhodný hlavne na zmenšenie dátovej veľkosti fotografií a realistických obrázkov kvôli ich rýchlejšiemu prenosu cez internet alebo ukladaniu na veľkostne obmedzené dátové nosiče. Nie je vhodný pre prípady, kedy je nutné plne zachovať pôvodnú kvalitu obrazu (napr. vedecké alebo medicínske účely). Nie je tiež veľmi vhodný pre čiarovú grafiku a kresby s vysokým kontrastom. Úroveň kompresie a zníženia kvality je obvykle možné pri vytváraní formátu JPEG nastaviť. Metodický pokyn k Výnosu o štandardoch odkazuje pri špecifikácii JPEG aj na ISO normu JPEG 2000. Ide o formát vydaný v roku 2000 ako nástupca formátu JPEG, so širšími možnosťami, lepšou kvalitou, avšak aj vyššími nárokmi na hardware počítača. JPEG 2000 zatiaľ nemá dostatočne rozšírenú podporu a nie je preto veľmi vhodný na zverejňovanie a pre webové stránky. Formáty JPEG a JPEG 2000 umožňujú aj bezstratovú kompresiu, avšak táto možnosť je len málo rozšírená a podporovaná. (Nastavenie kvality "100" pre JPEG kompresiu obvykle neznamená použitie bezstratovej kompresie, ale len minimálnu úroveň kompresie.) Formát JPEG je podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch definovaný v zahraničných normách ISO/IEC 10918 a formát JPEG 2000 je definovaný v normách ISO/IEC 15444. Norma ISO/IEC 15444 zahŕňa aj použitie formátu JPEG 2000 na kompresiu videa (v kontajneroch .mj2), avšak takéto použitie Výnos o štandardoch neumožňuje. Špecifikácia formátu JFIF 1.02 je zverejnená na stránkach W3C. Obvykle používané prípony pre súbory obsahujúce obrázok skomprimovaný fomátom JPEG sú .jpg, .jpeg, .jpe, .jif, .jfif, .jfi. Pre formát JPEG 2000 to sú prípony .jp2, .j2k, .jpx, .jpm.

TIFF (Tagged Image File Format) je formát súboru pre uchovávanie rastrovej grafiky, s veľkým množstvom možností a rozšírení, vhodný najmä pre profesionálne využitie. (V prvej verzii bol vydaný v roku 1986.) Najčastejšie je používaný s bezstratovou kompresiou alebo bez kompresie na uchovávanie fotografií a obrázkov v ich pôvodnej kvalite. Často býva používaný aj na bezstratovú kompresiu jednofarebných (čierno-bielych) podkladov. Špecifikácia TIFF 6.0 definuje takzvaný "základný TIFF" formát (Baseline TIFF) a viacero ďalších nepovinných možností a rozšírení, ako aj možnosť vytvárať rozšírenia nad rámec špecifikácie TIFF. Tvorcovia rozšírení môžu bez zdôvodnení požiadať administrátora formátu TIFF - firmu Adobe o pridelenie a zaregistrovanie čísiel svojich "tagov" nad rámec oficiálnej špecifikácie TIFF kvôli zamedzeniu konfliktov, avšak takéto zaregistrovanie nie je povinné. Vďaka možnosti vytvárať dodatočné vlastnosti TIFF formátu vznikli viaceré špecifické "varianty" tohto formátu, z ktorých niektoré nie sú zaregistrované alebo verejne zdokumentované, a ktorých plnohodnotné použitie je často obmedzené len na jeden konkrétny program od jedného výrobcu alebo len na niekoľko programov. Bežne dostupné programy na prácu s TIFF formátom obvykle podporujú iba niektoré vybrané vlastnosti a rozšírenia tohto formátu. Programy podporujúce základný TIFF formát musia byť napríklad schopné používať len nekomprimované obrázky, obrázky s bezstratovou kompresiou (PackBits a CCITT Group 3 1D/Modified Huffman) a vo viacstranovom TIFF súbore zobrazovať iba prvú stranu. Problémy s interoperabilitou sa vyskytujú napríklad pri používaní JPEG kompresie v TIFF (ktorá je definovaná v špecifikácii TIFF ako rozšírenie), alebo pri používaní rozšírení nad rámec špecifikácie (napr. poznámky, rôzne značky alebo "negrafické" textové informácie vložené v TIFF súboroch). Medzi možnosti nad rámec základného TIFF, ktorých používanie je však pomerne rozšírené, patrí napríklad možnosť zobrazovať a uchovávať niekoľko samostatných obrázkov v jednom súbore v podobe "viacstranového dokumentu" (pričom nie každý program je schopný zobraziť viac ako prvú stranu). Široko podporované v existujúcom softvéri je však používanie bezstratovej kompresie LZW a bežná je aj podpora CCITT Group 3 a Group 4 (štandard bezstratovej kompresie definovaný pre čierno-biele faxy). Internetové prehliadače formát TIFF bez dodatočného softwaru obvykle neumožňujú zobraziť, čo je potrebné zohľadniť pri jeho použití na zverejňovanie na webových stránkach. TIFF je napríklad aj súčasťou špecifikácie ITU-T T.37 pre faxy zasielané cez internet. Formát TIFF je podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch možné používať len vo verziách definovaných v zahraničných normách RFC 3302, RFC 1314 a ISO 12639:2004 (TIFF/IT). Formát definovaný v RFC 1314 však už bol organizáciou IETF označený za historický a definuje použitie TIFF formátu výlučne na jednofarebné čierno-biele obrázky (najmä obsahujúce texty), pričom by mali podporovať viac-stranové súbory. Prvý dodatok k špecifikácii ISO 12639 definoval aj použitie kompresie JBIG2 (pre čierno-bielu grafiku) v TIFF/IT. Formát TIFF/IT bol v minulosti intenzívne používaný najmä v oblasti výmeny profesionálnej grafiky pripravenej pre tlač, avšak postupne bol nahrádzaný formátom PDF/X, ktorého použitie výlučne na grafiku však Výnos o štandardoch neumožňuje. TIFF/IT je možné vytvárať a plnohodnotne prezerať takmer výlučne len s drahými profesionálnymi programami. TIFF/IT obsahuje niekoľko súborov, ktoré zachytávajú časti informácií potrebných k tlači. Môže obsahovať súbor "Final page", ktorý zobrazuje spojené zobrazenie, pričom ide o neštandardný TIFF súbor, ktorý iba odkazuje na názvy ďalších súborov v rovnakom priečinku. V praxi sa používajú najmä TIFF súbory podľa špecifikácie TIFF 6.0 z roku 1992 (na ktorú odkazuje aj RFC 3302). Formát TIFF/IT definuje viaceré rozšírenia špecifikácie TIFF 6.0, ako aj viaceré obmedzenia, a preto súbory v tomto formáte nie sú, resp. nemusia byť plne v súlade so špecifikáciou TIFF 6.0. Pre elektronické dokumenty vo formáte TIFF podpísané zaručeným elektronickým podpisom v administratívnom styku Vyhláška NBÚ SR predpisuje povinnú verziu ISO 12639:2004 (TIFF/IT). Obvykle používané prípony tohto fomátu sú .tiff a .tif, avšak jednotlivé súbory TIFF/IT môžu používať aj prípony .fp (Final Page), .lw (Line Work), .ct (Continuous Tone), .hc (High resolution Continuous tone), .mp (Monochrome Picture), .bl (Binary Line work) a .bp (Binary Picture).

Príklady programov na čítanie a vytváranie súborov s rastrovou grafikou vo formátoch GIF, PNG, JPEG, TIFF:
(Formát JPEG 2000 a TIFF/IT zatiaľ väčšina týchto programov nepodporuje. Niektoré špecifické rozšírenia formátu TIFF taktiež nie sú podporované všetkými programami.)

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
ACDSee **	ACD Systems Ltd.	MS Windows	komerčný
Adobe Photoshop *	Adobe Systems Incorporated	MS Windows, Mac OS X	komerčný
CinePaint *	otvorený SW	Linux, Mac OS X, BSD	zdarma
DigiKam **	otvorený SW	Linux	zdarma
Eye of GNOME **	otvorený SW	Linux	zdarma
FastStone Image Viewer **	FastStone Soft	MS Windows	komerčný, zdarma pre osobné a neziskové využitie vrátane neziskových organizácií
GIMP *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
gThumb **	otvorený SW	Linux (GNOME)	zdarma
Gwenview **	otvorený SW	Linux (KDE)	zdarma
Irfanview **	Irfan Skiljan	MS Windows	komerčný, zdarma na vzdelávacie účely (školy a univerzity) a použitie v charitatívnych a humanitarných organizáciách
Krita *	otvorený SW	Linux, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Paint.NET	dotPDN, LLC	MS Windows	zdarma
Preview **	Apple Inc.	Mac OS X	komerčný, dodávaný s Mac OS X
Skicár / Malování / MS Paint	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s MS Windows
XnView **	Pierre-E Gougelet	MS Windows, Linux, FreeBSD, Mac OS X, Solaris, Unix	zdarma pre Linux a FreeBSD, pre iné operačné systémy zdarma len pre osobné neziskové alebo vzdelávacie využitie, vrátane neziskových organizácií ako aj štátnych organizácií
Zobrazovač obrázkov a faxov / Windows Picture and Fax Viewer **	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s MS Windows
Zoner Photo Studio **	ZONER software, s.r.o.	MS Windows	komerčný

* Rozsiahla aplikácia, určená najmä na úpravu rastrových obrázkov

** Jednoduchý prehliadač a konvertor formátov obrázkov

Príklady programov na čítanie súborov s rastrovou grafikou vo formáte JPEG 2000:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
FastStone Image Viewer **	FastStone Soft	MS Windows	komerčný, zdarma pre osobné a neziskové využitie vrátane neziskových organizácií
Gwenview **	otvorený SW	Linux (KDE)	zdarma
KolourPaint	otvorený SW	Linux (KDE)	zdarma
Preview **	Apple Inc.	Mac OS X (pre MS Windows je dostupný QuickTime PictureViewer)	komerčný, dodávaný s Mac OS X
XnView **	Pierre-E Gougelet	MS Windows (podpora pre JPEG 2000 nie je vo verziách pre ďalšie systémy)	zdarma len pre osobné neziskové alebo vzdelávacie využitie, vrátane neziskových organizácií ako aj štátnych organizácií

* Rozsiahla aplikácia, určená najmä na úpravu rastrových obrázkov

** Jednoduchý prehliadač a konvertor formátov obrázkov

Programy na prácu s formátom SVG

Vektorová grafika využíva na reprezentáciu obrázkov geometrické objekty, ako body, čiary, krivky alebo rôzne tvary, ktoré sú definované matematickými rovnicani. Jej výhodou oproti rastrovej grafike je, že vektorové obrázky možno ľubovoľne zväčšovať alebo zmenšovať bez straty kvality. Pri zmene veľkosti sa v nich nikdy neobjavia veľké pixely ("štvorčeky"), ako je tomu pri rastrových obrázkoch.

Vektorová grafika sa často používa napríklad na vytvorenie, zverejňovanie a uchovávanie grafického loga organizácií, vytváranie informačných a propagačných materiálov, vytváranie technických náčrtov, zákresov (napríklad priestorov organizácie), kreslenie schém a podobne. Na vektorovú grafiku sa často používajú uzatvorené formáty súborov, ktoré je možné otvárať a používať len s pomocou drahých komerčných programov. Takéto programy však dokážu pracovať aj s otvorenými štandardami ako je formát SVG, ktoré je možné prehliadať a upravovať aj s pomocou bezplatného softwaru. To umožňuje zľahčiť a aj zlacniť prácu s takouto grafikou.

Scalable Vector Graphics (SVG, škálovateľná vektorová grafika) je otvorený formát pre dvojrozmernú vektorovú grafiku a zmiešanú vektorovú a rastrovú grafiku. Je založený na XML. V roku 2001 sa stal odporúčaným W3C štandardom.

Súbory majú príponu .svg.
Podľa W3C špecifikácie sa používa aj prípona .svgz (GZIP-komprimovaný súbor SVG), avšak má menšiu podporu v existujúcich aplikáciách.

Formát SVG sa stal prvým široko podporovaným otvoreným štandardom pre vektorovú grafiku. Okrem profesionálnych grafických programov a mobilných zariadení sa používa aj na niektorých webových stránkach namiesto rastrovej grafiky. Väčšina rozšírených internetových prehliadačov má priamo implementovanú aspoň základnú podporu SVG a dokáže zobrazovať SVG bez potreby inštalovať ďalší software. (Výnimkou je len Internet Explorer, ktorý vyžaduje externý program a priama podpora bude implementovaná až od verzie 9.0.) Formát SVG v zjednodušenom profile SVG Tiny má širokú podporu aj v mobilných zariadeniach (3G telefónoch a PDA), pre ktoré bol v roku 2003 prijatý v rámci 3GPP ako povinný formát pre vektorovú grafiku (napríklad pre MMS). Na základe špecifikácie formátu SVG Tiny bol vytvorený štandard MPEG-4 Part 20 (ISO/IEC 14496-20) na popis a vytváranie scén s vektorovou grafikou v multimediálnych prezentáciách a interaktívnych službách vhodných pre mobilné zariadenia s obmedzeným výkonom (ako sú napríklad mobilné telefóny). MPEG-4 Part 20 bol prvýkrát vydaný v roku 2006 a definuje nové rozšírenia funkčnosti SVG (streaming, kompresia, binárny formát, dynamické aktualizovanie), avšak umožňuje aj spätnú kompatibilitu.

Formát SVG umožňuje popri vektorovej grafike uchovávať aj rastrovú grafiku a text. Kvôli zlepšeniu kompatibility pri používaní formátu SVG medzi rôznymi programami je vhodné texty v súbore skonvertovať na krivky. Formát SVG tiež umožňuje interaktivitu (interaktívne aplikácie) a animácie, čo je využívané najmä v mobilných zariadeniach. Výnos o štandardoch však zatiaľ neumožňuje používať SVG ako jediný formát pre zverejňovanie interaktívnych aplikácií, rastrovej grafiky alebo textov.

Posledné vydané a odporúčané verzie SVG sú SVG Tiny 1.2 (od roku 2008) a SVG 1.1 (od roku 2003). Metodický pokyn k Výnosu o štandardoch však predpisuje SVG vo verziách 1.0 a 1.1. Formát je definovaný v zahraničných normách W3C: SVG 1.0, SVG 1.1 a Mobile profiles of SVG 1.1 - SVG Tiny and SVG Basic. Formát je vyvíjaný a spravovaný pracovnou skupinou v rámci konzorcia W3C.

Formát SVG sa vo verzii 1.0 stal odporúčaným W3C štandardom v roku 2001, vo verzii 1.1 a v zjednodušených profiloch SVG Tiny a SVG Basic v roku 2003.

Príklady programov na čítanie a vytváranie súborov vo formáte SVG:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Adobe Illustrator	Adobe Systems Incorporated	MS Windows, Mac OS	komerčný
Amaya **	otvorený SW, W3C, INRIA	MS Windows, Linux, Mac OS	zdarma
Batik SVG Toolkit *	otvorený SW Apache Software Foundation	platformovo nezávislá Java aplikácia MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris	zdarma
CorelDRAW	Corel Corporation	MS Windows	komerčný
Go-oo	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
Inkscape	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS	zdarma
Karbon14 **	otvorený SW	Linux	zdarma
OpenOffice.org ***	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
sK1 **	otvorený SW	Linux	zdarma
UniConvertor ****	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma

* Program na prehliadanie SVG a konverziu medzi formátmi.

** Niektoré pokročilé vlastnosti formátu nie sú podporované.

*** S rozšírením SVG Import

**** Program na konverziu medzi formátmi. Niektoré pokročilé vlastnosti formátu nie sú podporované.

Príklady programov na čítanie súborov vo formáte SVG:
(väčšina týchto programov má len základnú a obmedzenú podporu formátu SVG)

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Adobe SVG Viewer *** (plugin pre Internet Explorer, Netscape, RealPlayer)	Adobe Systems Incorporated	MS Windows, Mac OS	zdarma
Eye of GNOME **	otvorený SW	Linux	zdarma
Firefox *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Google Chrome *	otvorený SW	MS Windows (pre Linux a Mac OS X je zatiaľ k dispozícii len beta verzia)	zdarma
gThumb **	otvorený SW	Linux (GNOME)	zdarma
Gwenview **	otvorený SW	Linux (KDE)	zdarma
Opera *	Opera Software	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Safari *	Apple Inc.	MS Windows, Mac OS, mobilné zariadenia	zdarma
SeaMonkey *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris a ďalšie	zdarma

* Internetový prehliadač

** Jednoduchý prehliadač a konvertor obrázkov

*** Oficiálna podpora pre program bola ukončená 1.1.2009.

Programy na prácu s formátom SWF

Vektorová grafika využíva na reprezentáciu obrázkov geometrické objekty, ako body, čiary, krivky alebo rôzne tvary, ktoré sú definované matematickými rovnicani. Jej výhodou oproti rastrovej grafike je, že vektorové obrázky možno ľubovoľne zväčšovať bez straty kvality. Nikdy sa pri nich neobjavia veľké pixely ("štvorčeky"), ako je tomu pri rastrových obrázkoch.

SWF je formát, ktorý v súčasnosti na webových stránkach dominuje v oblasti animovanej grafiky. Je vyvíjaný za účelom prehliadania a nie ako formát na výmenu grafiky medzi grafickými editormi, na čo upozorňuje aj oficiálna špecifikácia tohto formátu. Nie je preto vhodný na zverejňovanie grafiky (napríklad loga), ktorá je určená na ďalšie použitie. V zmysle Výnosu o štandardoch pre IS VS sa tento formát môže používať výlučne na účely vektorovej grafiky. Rastrové obrázky, text, video, audio a používateľská interakcia, ktoré tento formát umožňuje využívať, sa v zmysle Výnosu o štandardoch zatiaľ nemôžu s formátom SWF používať ako jediný formát pre sprístupňovanie informácií.

Formát SWF bol pôvodne označovaný ako Shockwave Flash, prípadne Macromedia Flash, dnes sa označuje najmä ako Adobe Flash. Ako typ obsahu sa v niektorých prípadoch stále technicky označuje ako Shockwave Flash. V súčasnosti je spravovaný firmou Adobe Systems Incorporated.

Súbory majú príponu .swf

Výnos o štandardoch a ani Metodický pokyn k Výnosu neuvádzajú odkaz na konkrétnu verziu alebo špecifikáciu formátu SWF. Posledná špecifikácia zverejnená firmou Adobe Systems Inc. je pre verziu 10 (a dostupná je aj verzia 9). V praxi sa však často používajú staršie verzie formátu. Niektoré v praxi využívané vlastnosti formátu SWF zatiaľ neboli verejne zdokumentované a preto by nemali byť v rámci verejnej správy štandardne používané. Dokumentácia protokolu RTMP používaného na streamovanie obsahu SWF cez internet bola verejne vydaná až v júni 2009, avšak s licenciou čiastočne obmedzujúcou jej využitie.

Používanie formátu SWF je vždy nutné doplniť adekvátnymi textovými informáciami, ktoré jeho obsah dokážu sprístupniť aj čítacím zariadeniam bez podpory tohto formátu. Software na prehliadanie formátu SWF obvykle nie je súčasťou desktopového operačného systému a ani internetových prehliadačov. Pri prehliadaní webových stránok sa v niektorých internetových prehliadačoch automaticky ponúkne jeho inštalácia. Uskutočniť ju však môže len správca počítača.

Príklady programov na čítanie súborov vo formáte SWF:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
Adobe Flash Player	Adobe Systems Incorporated	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris (tiež ako zásuvný modul pre internetové prehliadače)	zdarma
gnash	otvorený softvér	MS Windows, Linux, Mac OS a ďalšie (zásuvný modul pre internetové prehliadače)	zdarma

Všeobecné informácie o audio a video formátoch

Audio a video sa vo verejnej správe používajú napríklad na audio a video záznamy (z rôznych rokovaní, tlačových besied, konferencií, verejných príhovorov a vyhlásení), na mediálne propagačné "šoty" a znelky, sprístupňovanie textového obsahu v audio podobe (audio knihy), inštruktážne videá, piesne (napríklad štátna hymna), filmy a podobne.

Zverejňovanie videa a audia na webových stránkach: Z hľadiska prístupnosti nie je vhodné vkladať do obsahu webstránky prehrávanie videa a audia priamym zobrazením (načítaním) v jednom konkrétnom prehrávači (programe), pokiaľ tento prehrávač nie je bez obmedzení dostupný pre rôzne platformy. V prípade nutnosti chrániť autorské a iné práva pri video a audio súboroch je vhodné zvážiť iné formy ochrany než sú rôzne patentované ochrany ako je DRM (Digital rights management), ktoré nepatria medzi otvorené štandardy. Takéto ochrany často znemožňujú prehrávanie obsahu na väčšine platforiem kvôli nedostupnosti kompatibiliných programov.

V prípade zverejňovania video súborov pri ktorých nie je nutné zachovať orginálnu kvalitu obrazu na webových stránkach, je vhodné z videa obsahujúceho prekladané polsnímky tieto polsnímky odflitrovať, pretože pri prezeraní videa s pomocou počítača narušujú kvalitu obrazu.

Kontajnerové formáty predstavujú "obal" pre rôzne typy obsahu. Kontajnerové formáty audio a video súborov sú také formáty, ktoré v sebe dokážu uchovávať rôzne formáty audia a videa a ďalšie dodatočné informácie. Kontajnerové formáty audio a video súborov môžu obsahovať rôzne kombinácie obsahu - iba video, iba audio alebo video a audio súčasne, ale napríklad aj titulky a iný obsah.

To znamená, že kontajnerový formát OGG (.ogg, .ogv, .oga, .ogx) môže napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte Vorbis a video v kompresnom formáte Theora (ale aj v ďalších formátoch). Podobne môže kontajnerový formát MP4 (MPEG-4 part 14) (.mp4, .m4a, ...) napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte MP3 (MPEG-1/MPEG-2 part 3 layer III) alebo AAC (MPEG-4 part 3 subpart 4) a video v kompresnom formáte H.264 alebo MPEG-4 part 2. Kontajnerový formát MPEG program stream (MPEG-PS) (.mpg, .mpeg, ...) môže napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte MP2 (MPEG-1 part 3 layer II) a video v kompresnom formáte MPEG-1 alebo MPEG-2. Uvedené príklady sú však len ilustračné a nepopisujú všetky možné kombinácie. Neštandardné kombinácie obsahu v kontajneroch však môžu obmedziť ich prístupnosť pre prijímateľa.

Moderné kontajnerové audio a video formáty sú obvykle vhodné pre ukladanie na rôznych médiách a v počítačoch, avšak zároveň sú vhodné aj pre streamovanie cez sieť alebo cez internet. Formáty pre audio a video sa preto v značnej miere zhodujú s formátmi pre audio a video streaming.

Existuje množstvo rôznych kontajnerových formátov, avšak len niektoré z nich umožňujú prehrávanie ich obsahu na rôznych hardwarových a softwarových platformách. Kontajnerový formát je preto veľmi dôležitý z hľadiska prístupnosti obsahu a je preto dôležité používať otvorené formáty uvedené vo Výnose o štandardoch.

Príklady programov na identifikovanie kontajnerových formátov, audio formátov a video formátov:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
MediaInfo	otvorený SW	MS Windows, Mac OS, GNU/Linux	zdarma

Bezstratové formáty audia a videa: Niektoré formáty umožňujú uchovávanie audia a videa (v kontajneroch alebo mimo nich) aj bez kompresie, prípadne s bezstratovou kompresiou. Vďaka tomu je možné uchovávať audio alebo video v pôvodnej kvalite bez jej zníženia. Takéto záznamy však mávajú obrovskú dátovú veľkosť. Nie sú preto obvykle vhodné na odosielanie a zverejňovanie cez internet. Výnos o štandardoch však zatiaľ definuje takmer výlučne len formáty so stratovou kompresiou. Bezstratová kompresia pre audio je síce definovaná v rámci štandardov MPEG-4 DST (Direct Stream Transform) z roku 2005, MPEG-4 ALS (Audio Lossless Coding) a MPEG-4 SLS (Scalable Lossless Coding) vydaných v roku 2006, avšak tieto formáty sa v praxi takmer vôbec nepoužívajú a nie sú podporované. V praxi sú už dlhodobo rozšírené a podporované úplne iné bezstratové audio kompresie, ako napríklad FLAC. Podobne MPEG-4 Part 10 od roku 2007 umožňuje okrem stratovej použiť aj bezstratovú kompresiu videa, ale táto funkčnosť štandardne nie je podporovaná. Podľa Výnosu o štandardoch teda prijímanie a čítanie audio a video formátov bez kompresie alebo s bezstratovou kompresiou pravdepodobne nie je povinné. Pri odosielaní alebo zverejňovaní takýchto "bezstratových formátov" však platí povinnosť zároveň odoslať/zverejniť aj jeden z povinných stratových formátov. Audio bez kompresie vo formáte LPCM (Linear PCM) je napríklad používané pri štandardnom formáte Audio CD (známom aj ako "hudobné CD" - medzinárodný štandard IEC 60908). V nekomprimovanom formáte LPCM sa obvykle audio ukladá do počítača v kontajnerových audio súboroch ako AU, AIFF, WAV alebo bez kontajnera ako RAW PCM. (Poznámka: Existujú rôzne varianty PCM, pričom môžu byť bezstratové a aj stratové, komprimované aj nekomprimované. LPCM formát je nekomprimovaný a štandardne používaný na bezstratové uchovávanie audia. Formát G.711 je príklad stratového audia vo formáte PCM.) Niekedy sa používa aj s MPEG-2 videom na DVD-Video a tiež s videom na Blu-ray. (Bez kompresie môže mať 1 minúta videa napríklad viac ako 1500MB a 1 minúta audia 10MB, s bezstratovou kompresiou môže mať 1 minúta videa napríklad 500MB a 1 minúta audia 6MB. Pri kompresiách používaných na DVD-Video máva 1 minúta videa napríklad viac ako 30MB a 1 minúta audia napríklad 3MB. Pri kompresiách používaných na streaming cez internet môže mať 1 minúta videa spolu s audiom aj menej ako 1MB.)

Štandardy pre video: Z dôvodu kompatibility a možnosti ďalšieho použitia alebo spracovania videa je vhodné dodržiavať existujúce štandardy pre video, ktorými sú napríklad:
- Rozmery obrazu predpísané štandardami ako PAL, NTSC (používaný najmä na americkom kontinente), CIF a inými - v závislosti od účelu použitia.
- Frekvencia snímkov za sekundu (frame rate / fps) definovaná v štandardoch PAL, NTSC alebo v ďalších špecifických formátoch.
- Obmedzenia pre formáty a nastavenia kompresných formátov, ako aj pre dátové toky definované v štandardoch ako napríklad Video CD, DVD-Video, DVB a podobne.

Prehrávanie audia a videa v počítači: Pri programoch na prehrávanie audia a videa sa často uvádza potreba inštalácie "kodekov, DirectShow filtrov, splitterov, komponentov, doplnkov, špeciálnych prehrávačov" a podobne. Prečo?
Programy na prehrávanie multimédií obvykle využívajú takzvanú "multimediálnu štruktúru" (framework) operačného systému, alebo (aj) svoju vlastnú. Takéto "multimediálne štruktúry" obsahujú určitú sadu "filtrov", kodekov a protokolov, ktoré umožňujú vytvárať a prehrávať niektoré multimediálne formáty. Podporu pre rôzne formáty je obvykle možné do "multimediálnej štruktúry" variabilne pridávať. Pokiaľ program na prehrávanie multimédií nedokáže nejaký typ súboru prehrať, často stačí do "multimediálnej štruktúry" využívanej týmto prehrávačom pridať (nainštalovať) doplnok obsahujúci chýbajúce filtre alebo kodeky. Nie vždy je to však možné, pretože potrebný doplnok nemusí byť dostupný pre každú "multimediálnu štruktúru" a väčšina prehrávačov podporuje len niektoré formáty súborov. V niektorých prípadoch preto môže byť potrebný špeciálny prehrávač podporujúci špecifické funkčnosti formátu súboru.
Na prehratie kontajnerového súboru je potrebný špeciálny "filter" pre kontajnerový formát a tiež "dekódery" pre audio a video formáty. (Čiže na prehratie MP4 video súboru s obsahom H.264 videa a AAC audia nestačí len dekóder pre formát H.264 a ďalší dekóder pre AAC audio, ale je nutný aj "filter" (demuxer/splitter/parser) pre samotný kontajnerový formát MP4.)

"Multimediálna štruktúra" pre narábanie s multimediálnymi formátmi je obvykle súčasťou moderných desktopových operačných systémov. V Microsoft Windows to je štandardne DirectShow, prípadne Video for Windows (VfW) alebo Media Foundation, v Apple Mac OS X to je štandardne QuickTime a v GNU/Linux sa využíva napríklad multiplatformový GStreamer, Xine, FFmpeg, či prípadne ďalšie. Prehrávače môžu využívať multimediálnu štruktúru operačného systému a jej filtre/kodeky, ale môžu využívať aj svoju vlastnú multimediálnu štruktúru s vlastnými filtrami/kodekmi. Aj vďaka tomu sa jednotlivé programy často líšia v schopnosti prehrávať jednotlivé formáty. Filtre, kodeky a rôzne doplnky používané v jednotlivých multimediálnych štruktúrach sú často neprenosné a musia existovať pre každú z nich zvlášť. Čiže filter pre DirectShow nie je priamo použiteľný pre QuickTime alebo pre GStreamer či FFmpeg a podobne to platí aj opačne.

Napríklad multiplatformové programy VLC Media Player a MPlayer používajú vlastné filtre/kodeky podporujúce veľkú väčšinu existujúcich formátov a preto nepotrebujú a ani nevyužívajú filtre/kodeky operačného systému. Podobne QuickTime Player v MS Windows používa len vlastné filtre/kodeky a inštalácia DirectShow filtrov alebo VfW kodekov naňho nemá vplyv. QuickTime totiž pre rozšírenie podpory formátov (napr. o MPEG-2) vyžaduje špeciálny doplnok (komponent) funkčný len v multimediálnej štruktúre QuickTime. Ďalšie prehrávače používajú časť filtrov/kodekov z multimediálnej štruktúry operačného systému a časť "svojich" (ako napríklad Media Player Classic, RealPlayer alebo Winamp v MS Windows, ktoré čiastočne využívajú DirectShow filtre - najmä pre video). Niektoré prehrávače používajú len multimediálnu štruktúru operačného systému, ktorá obvykle obsahuje len niektoré základné filtre/kodeky a preto sú pri väčšine formátov plne závislé od dodatočnej inštalácie filtrov/kodekov (napr. Windows Media Player).

Kodek (kóder-dekóder) sa štandardne používa na označenie programu, ktorý dokáže kódovať a dekódovať určitý formát dát alebo signálov. Pre jednotlivé formáty audia a videa obvykle existuje viacero "kodekov" od viacerých výrobcov a s rôznymi názvami. Kodeky dodržujúce jeden konkrétny štandard sa obvykle líšia kvalitou výsledného audia alebo videa a tiež podporou pre niektoré špecifické vlastnosti štandardu. Nie vždy je však kóder a dekóder jeden program a nie vždy je nutné používať oba. Na prehrávanie postačuje dekóder, pričom na vytváranie súborov je potrebný kóder. Napríklad na vytváranie a prehrávanie videa vo formáte MPEG-4 Part 2 sa používajú kodeky XviD, DivX, 3ivX, FFmpeg a ďalšie. Na vytváranie videa vo formáte H.264 sa môže používať napríklad kóder x264 a na prehrávanie napríklad FFmpeg (libavcodec) a podobne.

Označenie filter sa v súvislosti s videom a audiom niekedy používa na označenie kodeku, avšak obvykle je myslené v širšom zmysle ako jeden z krokov počas spracovania dát (audia a videa). Filter môže napríklad vkladať do obrazu videa titulky, znižovať šum, odstraňovať polsnímky, meniť rozmery obrazu, upravovať farebnosť a podobne. Označenia "demuxer" (demultiplexer), či prípadne "splitter" alebo "parser" sa obvykle používajú pre program alebo doplnok potrebný na prehrávanie alebo "rozbalenie" obsahu kontajnerového formátu. Nejde o dekóder, pretože zabezpečuje len "rozbalenie" obsahu kontajneru, čiže rozdelenie základných streamov (audio, video, titulky ...), ktoré sú potom pri prehrávaní dodané jednotlivým dekóderom. Bez takéhoto "rozdeľovača" obvykle nie je možné prehrávať obsah kontajneru, a to ani v prípade, že dekódery pre samotné audio a video formáty má prehrávač k dispozícii.

Doplnky pre multimediálne štruktúry: Filtre, "rozdeľovače", kódery a dekódery môžu byť napríklad aj doplnkom alebo súčasťou konkrétneho počítačového programu určeného na upravovanie audia alebo videa. Častejšie však majú podobu doplnkov pre jednotlivé "multimediálne štruktúry", ktoré sú potom využívané niektorými programami na vytváranie a upravovanie videa/audia a tiež prehrávačmi. Ich inštalácia je obvykle veľmi jednoduchá, avšak vyžaduje administrátorské práva. V MS Windows sa takéto doplnky označujú napríklad ako DirectShow filter, Video for Windows codec, Audio compression manager (ACM) codec a podobne. V Apple Mac OS X sa označujú napríklad ako QuickTime component alebo plugin (doplnok). V prípade GStreamer sa tiež označujú ako component alebo plugin. Výnimkou v jednoduchosti inštalácie doplnkov je trochu FFmpeg, pre ktorý však doplnky obvykle nie je potrebné pridávať kvôli už obsiahnutej veľmi širokej podpore multimédií. Je to však možné s pomocou knižníc (library) a opätovným vytvorením "rozšíreného" spustiteľného programu zo zdrojových kódov.

Programy pre formáty OGG, Vorbis, Theora

OGG je kontajnerový formát, bezplatný otvorený štandard, nezaťažený licenčnými poplatkami za jeho používanie.

Kontajnerový formát OGG (.ogv, .ogx) môže napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte Vorbis a video v kompresnom formáte Theora (ale aj v rôznych ďalších formátoch). Výnos o štandardoch predpisuje povinné formáty, ktoré je možné v kontajneroch používať.

Vorbis je otvorený kompresný formát pre audio. Používa stratovú kompresiu. Vznikol ako bezplatná náhrada za formát MP3, za ktorého implementáciu sú vyžadované licenčné poplatky. Formát Vorbis je možné používať bezplatne a bez obmedzení. Kvalita audio formátu Vorbis býva označovaná ako vyššia pri porovnaní s formátom MP3, najmä pri nízkych dátových tokoch. Používa sa najmä na zverejňovanie audio záznamov a streamovanie cez internet. Je ho možné používať aj v iných kontajnerových formátoch ako je OGG. Základná špecifikácia formátu "Vorbis I" bola vydaná v roku 2000. Verzia 1.0 referenčného softvéru bola vydaná v roku 2002. Formát spravuje Xiph.Org Foundation.

Theora je otvorený a bezplatný kompresný formát pre video. Používa stratovú kompresiu, kvalitou porovnateľnú s MPEG-4 part 2. Je ho možné použiť v rôznych kontajnerových formátoch. Používa sa najmä na zverejňovanie videa a streamovanie cez internet. Formát vznikol na základe špecifikácie formátu VP3 bezplatne sprístupnenej pod slobodnou licenciou (vrátane patentových práv) firmou On2 Technologies. Základná špecifikácia formátu "Theora I" bola vydaná v roku 2004. Formát spravuje Xiph.Org Foundation.

Používané prípony pre audio v kontajneri OGG: .ogg, .oga

Používané prípony pre video v kontajneri OGG: .ogv (a do roku 2008 aj .ogg)

Používané prípony pre ľubovolný obsah kontajneru: .ogx

Kontajnerový formát OGG je definovaný v zahraničných normách RFC 3533, RFC 5334 (pôvodne RFC 3534) a Ogg Documentation. Formát kompresie audia Vorbis je definovaný v zahraničnej norme Ogg Vorbis Documentation. Formát kompresie videa Theora je podľa metodického pokynu definovaný v zahraničných normách Theora Specification a libtheora Documentation. Druhá uvedená však už bola nahradená novou verziou libtheora Documentation 1.1.0. Prenos formátu Vorbis s pomocou protokolu RTP je definovaný v norme RFC 5215

Príklady programov na čítanie doručených kontajnerových formátov audio a video súborov OGG (.ogg, .oga, .ogv, ...):

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
DirectShow Filters for OGG pri použití s jedným z DirectShow prehrávačov (viď zoznam nižšie)	otvorený SW	MS Windows	zdarma
Firefox od verzie 3.5	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Google Chrome od verzie 3	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Opera od verzie 10.50 **	Opera Software	MS Windows, Mac OS X	zdarma
SeaMonkey od verzie 2	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
MPlayer (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
SMPlayer (MPlayer s grafickým rozhraním)	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
Totem (po nainštalovaní GStreamer alebo xine doplnkov)	otvorený SW	Linux	zdarma
Winamp *	Nullsoft, Inc.	MS Windows	zdarma len verzia "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma
QuickTime pri použití s XiphQT Xiph QuickTime Components	Apple Inc., doplnok je otvorený SW	MS Windows, Mac OS X	niektoré súčasti QuickTime sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie, doplnok XiphQT je zdarma

* Prehráva len audio súbory (OGG kontajner s audio formátom Vorbis).

** Prehráva len súbory sprístupnené na webstránkach s pomocou elementov "<video>" a "<audio>" z vývojovej verzie špecifikácie HTML 5.

Príklady DirectShow prehrávačov, ktoré na prehrávanie povinných formátov audio a video súborov v kontajnerovom formáte OGG, kompresnom audio formáte Vorbis a video formáte Theora potrebujú inštaláciu filtrov, prípadne kodekov:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Media Player Classic po nainštalovaní DirectShow Filters for OGG	otvorený SW	MS Windows	zdarma
Windows Media Player po nainštalovaní DirectShow Filters for OGG	Microsoft Corporation, filtre sú otvorený SW	MS Windows	komerčný, dodávaný s Microsoft Windows, filtre zdarma

Príklady programov na vytváranie kontajnerových formátov OGG, kompresného audio formátu Vorbis a video formátu Theora:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Audacity *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
ffmpeg2theora (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

* Programy na úpravu a vytváranie kontajnerových formátov audio súborov.

Programy pre formáty MPEG-1

Formáty MPEG-1 boli vydané ako medzinárodný štandard v roku 1992 a patria medzi najstaršie štandardy v oblasti stratových kompresií digitálneho audia a videa. Vďaka tomu dnes patria medzi najviac podporované a kompatibilné formáty. Veľkou výhodou je veľmi nízka hardwarová náročnosť video kompresie, vďaka čomu je možné video prehrávať aj v starších počítačoch. Nevýhodou je nižšia kvalita videa pri porovnaní s novšími formátmi. Bezplatné využívanie formátov MPEG-1 je limitované patentovými právami a licenčnými poplatkami.

Kontajner: Štandard MPEG-1 part 1 (Systems) definuje kontajnerový formát MPEG system stream označovaný aj ako MPEG program stream (MPEG-PS). Súbory obsahujúce len samotné video alebo len audio sú definované ako MPEG elementary stream (ES).

Kontajnerový formát MPEG-1 program stream (.mpg, .mpeg, ...) obvykle obsahuje audio v kompresnom formáte MP2 (MPEG-1 Audio Layer II) a video v kompresnom formáte MPEG-1 part 2. Štandard však umožňuje napríklad aj použitie zastaraného audio formátu MP1 (MPEG-1 Audio Layer I).

Video: MPEG-1 part 2 definuje kompresný formát pre video. Je hardwarovo veľmi nenáročný a používa stratovú kompresiu. Tento formát je aj základom štandardu Video CD, ktorý je možné prehrávať v každom DVD prehrávači a obvykle na väčšine počítačov vybavených CD alebo DVD-ROM mechanikou a softwarovým prehrávačom tohto formátu. Je ho tiež možné používať na video s nízkym rozlíšením v rámci štandardu DVD-Video namiesto video formátu MPEG-2 part 2. Pri porovnaní s MPEG-2 part 2 štandardne používa približne polovičné rozmery obrazu (napr. 352x288 pri MPEG-1 v porovnaní so 720x576 pri MPEG-2), označované aj ako SIF. Tento formát vo veľkej miere vychádza zo štandardu H.261, avšak nie je s ním kompatibilný.

Audio: MPEG-1 part 3 špecifikuje kompresné formáty pre audio - MPEG-1 Audio Layer I, II a III. Všetky používajú stratovú kompresiu. Najviac rozšírený formát štandardov MPEG-1 je kompresný audio formát MP3 (MPEG-1 Audio Layer III) v podobe samostatného audio súboru (elementary stream). Rozšírené je však aj používanie formátu MPEG-1 Audio Layer II, ktorý je súčasťou viacerých štandardov ako je Video CD či DVD-Video. Stále sa v mnohých prípadoch používa ako audio formát pre MPEG-2 video. Formáty MPEG-1 part 3 boli neskôr upravené a doplnené o nové vlastnosti a vydané v štandarde MPEG-2 part 3, avšak tieto upravené formáty sú menej používané.

Používané prípony pre MPEG-1 audio (elementary stream): .mp1, mp2, .mp3, .m1a, .mpa ...

Používané prípony pre MPEG-1 video (elementary stream): .m1v, .mpv ...

Používané prípony pre MPEG-1 kontajner (program stream): .mpg, .mpeg, ...

Podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch sú kontajnerové formáty MPEG definované v zahraničnej norme RFC 3003 a RFC 3614. Formáty MPEG-1 kompresie videa a audia sú definované v zahraničnej norme ISO/IEC 11172. Formát MPEG-1 Audio Layer III je definovaný aj v zahraničnej norme RFC 3119. Tá však už bola nahradená normou RFC 5219, ktorá definuje prenos formátu MP3 s pomocou protokolu RTP.

Príklady programov na čítanie doručených kontajnerových formátov audio a video súborov MPEG-1 program stream (.mpg, .mpeg ...) a MPEG-1 elementary stream (.mp3, .mp2, .m1v, ...):

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Media Player Classic	otvorený SW	MS Windows	zdarma
MPlayer (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
SMPlayer (MPlayer s grafickým rozhraním)	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
QuickTime	Apple Inc.	MS Windows, Mac OS X	zdarma len vo verzii "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie
RealPlayer	RealNetworks Inc.	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma len vo verzii "free" a len pre osobné nekomerčné použitie
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma
Winamp *	Nullsoft, Inc.	MS Windows	zdarma len verzia "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie
Windows Media Player	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s Microsoft Windows

* Vo verzii "lite" prehráva len audio súbory vo formátoch MPEG-1. Vo verzii "full" prehráva aj MPEG-1 video súbory.

Príklady programov na vytváranie audio a video súborov vo formáte MPEG-1:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Audacity *	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
FFmpeg (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X a ďalšie	zdarma
TMPGEnc Free Encoder	Pegasys Inc.	MS Windows	komerčný, zdarma len pre nekomerčné, osobné alebo demonštračné účely
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

* Programy na úpravu a vytváranie kontajnerových formátov audio súborov.

Programy pre formáty MPEG-2

Formáty MPEG-2 boli vo svojej prvej verzii vydané ako medzinárodný štandard v roku 1994. Postupne boli vyvinuté viaceré vylepšenia, pričom posledné boli vydané ako medzinárodný štandard v roku 2010. Sú využívané najmä pre video s audiom vo vysokej kvalite a obvykle sa nepoužívajú na sprístupňovanie videa prostredníctvom webových stránok. Ich bezplatné využívanie je značne limitované patentovými právami a licenčnými poplatkami. (V závislosti od legislatívy krajiny môže byť problematické vytváranie a prehrávanie týchto formátov s pomocou bezplatného softwaru.)

Kontajner: Štandard MPEG-2 part 1 (Systems) definuje dva navzájom nezávislé kontajnerové formáty určené pre rozdielne využitie

• MPEG-2 Transport Stream (MPEG-2 TS) je využívaný napríklad pri digitálnom televíznom vysielaní DVB. Kontajner MPEG-2 Transport stream môže súčasne prenášať aj viacero na sebe nezávislých videí (tzv. MPEG-2 Program). Je prispôsobený na prenosy, pri ktorých sú obvyklé poruchy ako je čiastočné rušenie alebo strata signálu. V praxi sa obvykle nevyužíva na odosielanie alebo zverejňovanie jednotlivých video súborov. S určitými úpravami a rozšíreniami nad rámec MPEG štandardov (napríklad o špecifické formáty audia a videa, ochranu šifrovaním a pod.) sa používa aj v špecifikácii formátu Blu-ray Disc Video (súbory .m2ts v rámci predpísanej štruktúry súborov).
• MPEG-2 Program Stream (MPEG-2 PS) je využívaný napríklad pri spracovaní a ukladaní video súborov na vymeniteľné médiá. Je určený najmä pre relatívne bezporuchové prostredie a napr. softvérové spracovanie. Na rozdiel od MPEG-2 Transport stream môže súčasne prenášať len jedno video. Využíva sa aj v špecifikácii DVD-Video, avšak s určitými obmedzeniami a rozšíreniami nad rámec MPEG štandardov napríklad o titulky, menu, špecifické formáty audia a ochranu obsahu šifrovaním (súbory .vob v rámci predpísanej štruktúry súborov).

Kontajnerový formát MPEG-2 program stream (.mpg, .mpeg, ...) obvykle obsahuje audio v kompresnom formáte MP2 (MPEG-1 Layer II) a video v kompresnom formáte MPEG-1 part 2 alebo MPEG-2 part 2. Uvedený príklad však nepopisuje všetky prípustné kombinácie. Použitie neštandardných kombinácií fomátov však môže obmedziť prístupnosť obsahu. Súbory obsahujúce samostatné video bez audia alebo samostatné audio sú označované ako elementary stream (ES).
Kontajnerové formáty MPEG-2 part 1 (PS a TS) môžu obsahovať a prenášať aj kompresné audio a video formáty MPEG-4, vďaka neskorším dodatkom k špecifikácii. S pomocou kontajnerov MPEG-2 je (v zmysle ISO normy pre MPEG-2 part 1) možné prenášať aj kompresné formáty nad rámec štandardov MPEG, s pomocou takzvaných "private streams". Definíciu použitia takýchto kompresných formátov v kontajneroch MPEG-2 je možné zaregistrovať, pričom ich zoznam je zverejňovaný na webstránke oficiálnej registračnej autority. Časť zaregistrovaných formátov je však využívaná len na špecifické účely a nie je obvykle podporovaná v bežných prehrávačoch.

Video: Štandard video kompresie MPEG-2 part 2 je totožný so štandardom H.262. Používa stratovú kompresiu. Využíva sa v mnohých oblastiach - napríklad pre HD video na Blu-ray Disc, DVB vysielanie, DVD-Video, ukladanie videa na digitálne záznamové médiá. Obvykle sa používa na video vo vyššej kvalite s dátovými tokmi nad 3 Mbit/s, avšak podporuje aj nižšie dátové toky a nižšiu kvalitu videa. Jeho nevýhodou je vyššia hardwarová náročnosť, čo limituje jeho prehrávanie na starších alebo menej výkonných počítačoch. Video prehrávače s podporou pre MPEG-2 part 2 sú vďaka spätnej kompatibilite formátu obvykle schopné prehrávať aj formát MPEG-1.

Audio: V rámci štandardov MPEG-2 sú špecifikované dva audio formáty

• MPEG-2 part 3 nedefinuje úplne nový formát, ale dopĺňa možnosti audio kompresií MPEG-1 Audio Layer I, II a III o využitie pri viackanálovom zvuku a tiež o nižšie dátové toky (napr. 8, 16, 24 kbps pri MP3) a polovičné vzorkovacie frekvencie (16, 22.05, 24 kHz). Audio v uvedených nižších dátových tokoch a vzorkovacích frekvenciách býva označované ako MPEG-2 Audio Layer I, II a III. Existuje aj neštandardizovaná verzia označovaná ako MPEG-2.5 Audio Layer I, II, III, rozširujúca vzorkovacie frekvencie o 8, 11.025 a 12 kHz, avšak tú Výnos o štandardoch neumožňuje používať.
• MPEG-2 part 7 (v prvej verzii vydaný v roku 1997) definuje nový formát audio kompresie Advanced Audio Coding (AAC), ktorý nie je spätne kompatibilný so staršími formátmi MPEG-1 a 2 Audio Layer I, II a III. Formát AAC bol s určitými vylepšeniami v roku 1999 definovaný aj v 4. podčasti štandardu MPEG-4 part 3, avšak bola zachovaná kompatibilita s AAC definovaným v MPEG-2 part 7. Tieto dva formáty sa okrem možností v kódovaní zvuku v praxi líšia hlavne používaným formátom (kontajnerového) súboru a používanou príponou súboru (.aac). Používa stratovú kompresiu a definuje použitie aj pri viackanálovom zvuku. Definuje tri rôzne profily kompresie. Najrozšírenejší je Low complexity profile (AAC LC). Menej využívané a podporované sú Main profile (AAC Main) a najmä Scalable sampling rate profile (AAC SSR).

Používané prípony pre MPEG-2 video (elementary stream): .m2v ...

Používané prípony pre MPEG-2 audio (elementary stream): .mp2, .mp3, .aac ...

Používané prípony pre MPEG-2 kontajner (program stream): .mpg, .mpeg ...

Používané prípony pre MPEG-2 kontajner (transport stream): .m2ts, .mts, .ts ... (nepoužívajú sa obvykle ako samostatné súbory)

Podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch sú kontajnerové formáty MPEG definované v zahraničných normách RFC 3003 a RFC 3614. Formáty MPEG-2 kompresií audia a videa sú definované v zahraničných normách ISO/IEC 13818.

Príklady programov na čítanie doručených kontajnerových formátov audio a video súborov MPEG-2 program stream (.mpg, .mpeg, ...) a MPEG-2 elementary stream (.m2v, .aac ...):

(V zozname neuvádzame programy, ktoré pre úspešnú inštaláciu podpory pre MPEG-2 formáty vyžadujú aktívne pripojenie k internetu. Nie všetky programy podporujú všetky profily AAC.)

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
MPEG-2 DirectShow filter (decoder) - pri použití s jedným z DirectShow prehrávačov (viď druhá tabuľka nižšie)	rôzni výrobcovia	MS Windows	zdarma alebo komerčný
Softwarový "DVD-Video prehrávač" býva často dodávaný spolu s DVD mechanikou pre počítače. Po jeho inštalácii je obvykle možné v počítači prehrávať MPEG-2 súbory.	rôzni výrobcovia	rôzne operačné systémy	komerčný, dodávaný s niektorými DVD mechanikami
Media Player Classic	otvorený SW	MS Windows	zdarma
MPlayer (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
SMPlayer (MPlayer s grafickým rozhraním)	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
QuickTime po zakúpení MPEG-2 Playback Component	Apple Inc.	MS Windows, Mac OS X	komerčný doplnok na prehrávanie MPEG-2 k bezplatnému prehrávaču
RealPlayer (prehráva MPEG-2 audio, pre MPEG-2 video je potrebný DirectShow filter)	RealNetworks Inc.	MS Windows	zdarma len vo verzii "free" a len pre osobné nekomerčné použitie
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma
Winamp * (prehráva MPEG-2 audio. Na prehratie videa je potrebná verzia "full" a inštalácia DirectShow filtra.)	Nullsoft, Inc.	MS Windows	zdarma len verzia "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie

* Vo verzii "lite" prehráva len audio súbory. Vo verzii "full" prehráva aj niektoré video súbory s pomocou DirectShow filtrov.

Príklady DirectShow prehrávačov, ktoré na prehrávanie povinných formátov audio a video súborov MPEG-2 potrebujú inštaláciu filtrov, prípadne kodekov:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
RealPlayer (prehráva MPEG-2 audio, pre MPEG-2 video je potrebný DirectShow filter)	RealNetworks Inc.	MS Windows	zdarma len vo verzii "free" a len pre osobné nekomerčné použitie
Winamp * (prehráva MPEG-2 audio. Na prehratie videa je potrebná verzia "full" a inštalácia DirectShow filtra.)	Nullsoft, Inc.	MS Windows	zdarma len verzia "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie
Windows Media Player	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s Microsoft Windows

* Vo verzii "lite" prehráva len audio súbory. Vo verzii "full" prehráva aj niektoré video súbory s pomocou DirectShow filtrov.

Príklady programov na úpravu a vytváranie kontajnerových formátov audio a video súborov vo formáte MPEG-2:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
FFmpeg (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X a ďalšie	zdarma
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

Programy pre formáty MPEG-4

Prvé z rodiny formátov MPEG-4 boli vydané ako medzinárodné štandardy v roku 1999 a rozsah ich používania sa stále zväčšuje. MPEG-4 je stále "živá" skupina štandardov, pretože viaceré štandardy sa stále vylepšujú o nové vlastnosti a viaceré úplne nové MPEG-4 štandardy sú vo vývoji, pričom ich schválenie sa očakáva v najbližších mesiacoch až rokoch. MPEG-4 v roku 2010 obsahuje 27 častí, zameraných na rôzne oblasti takzvaných "časovaných" multimédií (prehrávaných alebo prenášaných v čase): od rôznorodých typov audia (zvukov), videa, cez animácie, obrázky, vektorovú a 3D grafiku, texty, až po interaktivitu s užívateľom. Bezplatné využívanie formátov MPEG-4 je limitované patentovými právami a licenčnými poplatkami. Výhodou MPEG-4 štandardov je najmä široká možnosť ich použitia - od nízkej kvality (v prenosných zariadeniach, streamovanie cez internet, atď) až po televízne vysielanie vo vysokom rozlíšení a HD video. Oproti MPEG-1 a MPEG-2 ponúkajú MPEG-4 štandardy vyššiu kvalitu pri nízkych dátových tokoch. Nevýhodou je napríklad veľká hardwarová náročnosť MPEG-4 videa, ktorá môže obmedzovať prehrávanie na starších alebo málo výkonných počítačoch.

Kontajner: Definície MPEG-4 formátov umožňujú využívať dva základné a dva odvodené kontajnerové formáty:

• MPEG-4 part 1 (Systems) definuje spájanie MPEG-4 obsahu, jeho synchronizáciu a manažment. Umožňuje využitie rôznorodých transportných protokolov a kontajnerových formátov. Najčastejšie je však používaný MPEG-2 part 1 transport stream (TS), používaný aj pre štandardy MPEG-2. Tento sa používa napríklad na digitálne televízne vysielanie DVB. S určitými úpravami a rozšíreniami nad rámec MPEG štandardov je využívaný aj na Blu-ray Disc Video. MPEG-4 part 1 v jednom z dodatkov pôvodne definoval aj formát súboru MP4, avšak táto špecifikácia bola nahradená neskoršou normou MPEG-4 part 14.
• MPEG-4 part 12 definuje základný multimediálny formát súboru (ISO Base Media File Format). Vychádza z definície kontajnerového formátu Apple QuickTime "MOV". Bol vydaný ako ISO štandard v roku 2004. Má široké možnosti využitia a umožňuje napríklad aj streamovanie. Definuje základ pre vytváranie kontajnerov s rôznorodými kompresnými formátmi a ďalším obsahom. Použitie niektorých formátov (najmä MPEG-4 audio a video formátov) v kontajneri založenom na MPEG-4 part 12 je definované v MPEG-4 part 14 a part 15. Tie, ktoré definované nie sú, sa môžu registrovať u registračnej autority (určenej priamo v norme MPEG-4 part 12), ktorá ich označenia zverejňuje na internete a uvádza odkazy na špecifikácie implementácií. Tieto nové špecifikácie by následne mali byť využívané pri implementáciách zaregistrovaných formátov. Veľká časť zaregistrovaných formátov však nie je podporovaná v bežných prehrávačoch. Príkladom implementácie MPEG-4 part 12 je pomerne rozšírený kontajnerový formát 3GP (3GPP), určený pre mobilné zariadenia (3G telefóny, PDA), ktorý definuje napríklad použitie H.263 videa v kontajneroch založených na MPEG-4 part 12. Rozšírenia definované formátom 3GP sú uvedené v norme 3GPP TS 26.244 - ETSI TS 126 244.
• MPEG-4 part 14 (MP4 file format) definuje multimediálny formát súboru a spôsob ukladania niektorých audio a video formátov a ďalšieho obsahu v súboroch. Je založený na formáte MPEG-4 part 12 a definuje spôsob ukladania MPEG-4 audio a video formátov v kontajnerových formátoch založených na MPEG-4 part 12. Bol vytvorený ako štandardný kontajner pre MPEG-4 obsah. Je široko podporovaný, avšak nie každá implementácia podporuje všetky jeho široké možnosti.
• MPEG-4 part 15 (Advanced Video Coding (AVC) file format) definuje spôsob ukladania videa MPEG-4 part 10 (H.264/AVC) vo formátoch súborov založených na MPEG-4 part 12. Dovoľuje však ukladanie aj v iných kontajnerových formátoch ako sú definované v normách MPEG-4.

Pre ilustráciu: Kontajnerový formát MP4 (MPEG-4 part 14) (.mp4) môže napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte AAC (MPEG-4 part 3) alebo MP3 (MPEG-1 Layer III) a video v kompresnom formáte H.264 alebo MPEG-4 part 2. Umožňuje však použitie aj takého obsahu a kompresných formátov, ktoré Výnos o štandardoch nešpecifikuje alebo nedovoľuje. V prípade že ide o jediný zverejnený formát súboru, je nutné používať formáty kompresií predpísané Výnosom.

Video: Štandardy MPEG-4 definujú dva rozdielne formáty pre stratovú kompresiu videa:

• Starší formát MPEG-4 part 2 (Visual) bol vydaný ako štandard v roku 1999 a je označovaný aj ako Simple Profile alebo Advanced Simple Profile (MPEG-4 ASP). V rôznych variantách (často nekompatibilných so schváleným štandardom) sa stal veľmi známy po roku 1998 (napríklad pod označením "DivX ;-)") vďaka častému používaniu pri zverejňovaní videí na internete. Neskôr však väčšina známych implementácií umožnila aj plnú kompatibilitu s ISO normou (ako napr. XviD, DivX). V súčasnosti sa používa napríklad aj v rámci štandardov pre video v mobilných zariadeniach, avšak je postupne nahrádzaný novším formátom MPEG-4 part 10.
• Novší formát MPEG-4 part 10 (Advanced Video Coding) alebo "MPEG-4 AVC" vydaný v roku 2003 je štandard totožný s H.264. Má široké možnosti použitia. Je predpísaný ako súčasť rôznych formátov a štandardov: je používaný napríklad na video konferencie, streamovanie, video na webových stránkach, DVB vysielanie, HD video na Blu-ray Disc alebo v digitálnych kamerách AVCHD. Poskytuje vyššiu kvalitu obrazu než staršie MPEG štandardy pre kompresiu videa. Preto v praxi začína postupne nahrádzať staršie formáty. Má však vysoké nároky na hardware, čo limituje jeho použitie. MPEG-4 part 10 umožňuje od verzie z roku 2005 použiť aj bezstratovú kompresiu pre časti obrazu videa a od verzie z roku 2007 novú kompresiu využiteľnú aj pre kompresiu celého videa, avšak táto funkčnosť sa štandardne nepoužíva a väčšina softwaru ju nepodporuje. Tento štandard je neustále dopĺňaný aktualizáciami o nové možnosti, pričom posledná verzia je z roku 2010.
• MPEG-4 definuje aj iné formáty pre video, zamerané na "syntetické videá", animácie, trojrozmernú grafiku a ich kombinácie s bežným videom. Napríklad MPEG-4 part 19 (Synthesized texture stream) definuje prenos "syntetických videí" pri veľmi nízkych dátových tokoch. Videá sú tvorené s pomocou animácií a textúr. Takéto formáty obvykle nie sú podporované v bežne dostupnom softwari.

Audio: MPEG-4 part 3 (Audio) definuje vo svojich dvanástich podčastiach (Subparts) viacero rôznych formátov audio kompresie pre rozličné vyžitie - od stratových kompresií s extrémne nízkymi dátovými tokmi až po bezstratové kompresie s vysokými dátovými tokmi a od syntetických zvukov, cez prenos hlasu až po vysokokvalitné audio s frekvenciami nezachytiteľnými ľudským sluchom. Na rozdiel od doterajších audio štandardov (ISO/IEC, ITU-T) sa nezameriava len na jednu oblasť. Rozličné prehrávače a softwarové programy obvykle nepodporujú všetky typy kompresných formátov definovaných v tomto štandarde. Kompresné formáty MPEG-4 part 3 sa štandardne používajú v takzvaných "profiloch", ktoré používajú jednu kompresnú metódu/formát (tzv. "Object Type") alebo kombináciu viacerých. Kompresné formáty audia definované v MPEG-4 part 3 sú:

• General Audio Coding (MPEG-4 part 3 Subpart 4): definuje viacero typov kompresií Advanced Audio Coding (AAC) (AAC LC, AAC SSR, AAC Main, AAC LTP, AAC Scalable, AAC-LD, atď), TwinVQ a BSAC. Najviac podporovaný a rozšírený je profil "AAC Profile" označovaný aj ako AAC LC (Low Complexity). Ďalšími čoraz viac rozšírenými profilmi sú "High-Efficiency AAC Profile" ("HE-AAC"/"AAC+"/"aacPlus" kombinujúci AAC LC so SBR) a "HE-AAC v2 Profile" ("AAC++"/"Enhanced aacPlus" kombinujúci HE-AAC s Parametric Stereo), podporované napríklad aj v mobilných zariadeniach (3G telefóny). Menej rozšírené profily, v ktorých sú využívané rôzne kompresie AAC v kombinácii s inými kompresiami, sú napríklad "High Quality Audio Profile", "Natural Audio Profile", "Scalable Audio Profile" a "Main Profile". Základné typy kompresií AAC boli definované v Subpart 4 MPEG-4 part 3 v roku 1999 a zachovávajú si spätnú kompatibilitu s kompresiami AAC definovaným v MPEG-2 part 7 v roku 1997 (AAC Main, AAC LC, AAC SSR). AAC definované v MPEG-4 part 3 sa od MPEG-2 part 7 okrem vylepšení kódovania obvykle líši v používanom type súboru (kontajner MPEG-4 part 14) a v používanej prípone súboru (napr. .m4a). HE-AAC bolo vydané v roku 2003 a HE-AAC v2 v roku 2006. Formát AAC sa často používa spolu s video formátom MPEG-4 part 10 (H.264). Alternatívne kompresné formáty TwinVQ a BSAC v niektorých profiloch dopĺňajú alebo nahrádzajú časť kódovacieho procesu (napr. profil "Natural Audio Profile").
• Bezstratové formáty audio kompresie: MPEG-4 ALS (Audio Lossless Coding), MPEG-4 SLS (Scalable Lossless Coding) a MPEG-4 DST (Direct Stream Transfer). Tieto tri formáty bezstratových kompresií sa zatiaľ v praxi takmer vôbec nepoužívajú a väčšina softwaru podporuje úplne iné bezstratové kompresie. MPEG-4 ALS bol definovaný ako Subpart 11 MPEG-4 part 3 v dodatku č.2 (Amd.2) v roku 2006. MPEG-4 SLS bol v tom istom roku definovaný ako Subpart 12 MPEG-4 part 3 v dodatku č. 3 (Amd.3) a tento formát umožňuje vytvárať audio s dvoma vrstvami - bezstratovou, ktorá môže byť doplnená o stratovú vrstvu AAC (kompatibilnú s AAC). MPEG-4 DST bol definovaný ako Subpart 10 MPEG-4 part 3 v dodatku č.6 (Amd.6) v roku 2005. Na rozdiel od väčšiny existujúcich audio kompresií sa nepoužíva na kompresiu štandardného PCM audia, ale na špecifický formát PDM, komerčne označovaný aj ako DSD (ktorého definícia je tiež súčasťou štandardu). DST sa v praxi používa približne od roku 1999 na veľmi málo rozšírenom formáte vysoko kvalitného audia - Super Audio CD (SA-CD).
• Kompresie ľudského hlasu: HVXC a CELP, definované pre použitie v MPEG-4 part 3 ako Subpart 2 a Subpart 3 v roku 1999. Oba sú spolu s inými kompresiami využívané napríklad v profiloch "Speech Audio Profile" (s TTSI), "Low Delay Audio Profile" (s AAC-LD), "Natural Audio Profile", pričom CELP je tiež využívaný v "High Quality Audio Profile". Kompresný formát CELP je používaný aj v iných kompresných formátoch hlasu (napr. ITU-T G.728). Kompresný formát HVXC je nový formát určený pre ľudský hlas pri veľmi nízkych dátových tokoch (nižších, než aké podporujú hlasové kompresné formáty série G.7xx).
• Kompresné formáty a formáty pre syntetické zvuky a syntetickú hudbu, ako je TTSI (Text-to-Speech Interface) pre konverziu textu na hlas (Subpart 6), Structured Audio (SA) pre syntetizátorové zvuky/syntetickú hudbu (s použitím jazyka SAOL (Structured Audio Orchestra Language), MIDI, atď) definované ako Subpart 5 MPEG-4 part 3.
• Použitie kompresných formátov audia MPEG-1 / MPEG-2 Layer I, II a III v kontajnerových formátoch MPEG-4 bolo definované v Subpart 9 v roku 2005.
• Rôzne nové kompresné formáty a vylepšenia už existujúcich formátov neustále pribúdajú v podobe nových ISO štandardov MPEG-4 part 3 - ako napríklad AAC ELD (Enhanced Low Delay) z roku 2008, rozpracované štandardy USAC (Unified Speech and Audio Coding), SAOC (Spatial Audio Object Coding) a HD-AAC (profil pre SLS) z roku 2009 a podobne.

Text:

• MPEG-4 part 17 (Streaming text format) definuje kódovanie časovaného textu, ako jednej z multimediálnych súčastí audiovizuálnej prezentácie. Je využívaný najmä na titulky, textové označenia, komentáre a podobne. Umožňuje prenos samostatných textových streamov vo vnútri audiovizuálnej prezentácie, ktoré je možné napríklad vypnúť, zapnúť alebo prepínať medzi streamami (napr. titulky pre rôzne jazyky). Je využívaný napríklad pre služby poskytované cez IP. Konkrétnym prípadom implementácie MPEG-4 part 17 je 3GPP timed text format (ETSI TS 126 245), čo je povinný formát pre text zobrazovaný synchronizovane spolu s inými "časovanými" médiami (ako je audio alebo video) definovaný v normách 3GPP a 3GPP2 pre 3G mobilné zariadenia. Používa sa aj v kontajnerovom formáte 3GP alebo 3G2.
• MPEG-4 Part 22 (Open Font Format - OFF) bol prvýkrát vydaný v roku 2007 a definuje pre text v rámci MPEG-4 štandardov formát pre fonty. Je založený na špecifikácii formátu OpenType vo verzii 1.4, s ktorou je technicky ekvivalentný. Je rozšírením formátu fontov TrueType, pričom pridáva podporu aj pre fonty PostScript. OFF spolu s ďalšími špecifikáciami zo skupiny MPEG-4 umožňuje vkladanie súborov fontov (so všetkými znakmi alebo len s použitou časťou znakov) do multimediálnych prezentácií.

Interaktivita:

• MPEG-4 part 21 MPEG-J Graphics Framework eXtensions (GFX) popisuje odľahčené programové prostredie pre pokročilé interaktívne multimediálne aplikácie. Bol navrhnutý pre zariadenia s obmedzeným výkonom (ako sú napríklad mobilné telefóny). MPEG-4 part 21 poskytuje framework založený na časti štandardného MPEG jazyka Java (MPEG-J) s Java API.

Používané prípony pre MPEG-4 audio (elementary stream alebo v kontajneri MP4): .m4a, .mp4, ...

Používané prípony pre MPEG-4 video (elementary stream alebo v kontajneri MP4): .m4v, ...

Používané prípony pre kontajnery vytvorené podľa MPEG-4 part 12: napríklad .3gp, .3g2, .dvb a rôzne ďalšie

Používané prípony pre MPEG-4 part 14 kontajner: .mp4 (niekedy aj .m4a alebo .m4v)

Podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch sú kontajnerové formáty MPEG definované v zahraničnej norme RFC 3003 a RFC 3614. Formáty MPEG-4 kompresie videa a audia sú definované v zahraničných normách ISO/IEC 14496 (niektoré sú voľne stiahnuteľné). Prenos formátu H.264/MPEG-4 AVC kompresie videa s pomocou protokolu RTP je definovaný v zahraničnej norme RFC 3984. Špecifikáciu formátu H.264 je však skôr možné nájsť v ISO/IEC 14496-10 alebo v ITU-T H.264.

Príklady programov na čítanie doručených kontajnerových formátov audio a video súborov MPEG-4 part 14 (.mp4) a MPEG-4 audio elementary stream (.m4a ...):
(Programy uvedené v zozname nemusia podporovať texty MPEG-4 part 17, animácie, vektorovú a 3D grafiku definovanú v ramci štandardov MPEG-4 a ani rôzne špecifické audio formáty MPEG-4 part 3 (okrem AAC LC). V zozname neuvádzame programy, ktoré pre úspešnú inštaláciu podpory pre MPEG-4 formáty vyžadujú aktívne pripojenie k internetu.)

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
MPEG-4 DirectShow filtre - pri použití s jedným z DirectShow prehrávačov (viď druhá tabuľka nižšie)	rôzni výrobcovia	MS Windows	zdarma alebo komerčný
Media Player Classic (bez inštalácie MPEG-4 DirectShow filtrov prehráva iba MPEG-4 audio)	otvorený SW	MS Windows	zdarma
MPlayer (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
SMPlayer (MPlayer s grafickým rozhraním)	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
QuickTime od verzie 7 * (neprehráva kontajnery MP4 obsahujúce audio MP3)	Apple Inc.	MS Windows, Mac OS X	zdarma len vo verzii "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie
RealPlayer od verzie 11 (ponúka rôznu podporu pre MPEG-4 v rôznych operačných systémoch. Napríklad vôbec nemusí prehrávať MPEG-4 video. V MS Windows prehráva MPEG-4 video a audio, ale neprehráva napr. kontajnery MP4 obsahujúce audio MP3.)	RealNetworks Inc.	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma len vo verzii "free" a len pre osobné nekomerčné použitie
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma
Winamp (prehráva len MPEG-4 audio)	Nullsoft, Inc.	MS Windows	zdarma len verzia "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie

* Verzie 6.x neprehrávajú niektoré novšie verzie formátov MPEG-4.

Príklady DirectShow prehrávačov, ktoré na prehrávanie povinných formátov audio a video súborov MPEG-4 potrebujú inštaláciu DirectShow filtrov, prípadne kodekov:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Media Player Classic (bez inštalácie MPEG-4 DirectShow filtrov prehráva iba MPEG-4 audio)	otvorený SW	MS Windows	zdarma
RealPlayer vo verzii 10.5 (video MPEG-4 part 10 prehráva len po inštalácii DirectShow filtrov)	RealNetworks Inc.	MS Windows	zdarma len vo verzii "free" a len pre osobné nekomerčné použitie
Windows Media Player	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s Microsoft Windows

Orientačné vysvetlenie: DirectShow je softwarová štruktúra (framework) pre narábanie s multimediálnymi súbormi a streamami v MS Windows. Na úspešné prehratie kontajnerového súboru potrebuje filter pre kontajnerový formát a tiež filtre pre audio a video formáty. (Čiže na prehratie MP4 video súboru s obsahom H.264 videa a AAC audia nestačí len filter (dekóder) pre formát H.264 a ďalší filter (dekóder) pre AAC audio, ale je nutný aj filter pre samotný kontajner (nazývaný aj "parser" alebo "splitter").
Operačný systém Mac OS X štandardne používa inú štruktúru na prácu s multimédiami - QuickTime. V GNU/Linux sa využíva napríklad multiplatformový GStreamer, Xine, FFmpeg, či prípadne ďalšie. "Filtre" používané v jednotlivých multimediálnych štruktúrach sú obvykle neprenosné a musia existovať pre každú z nich zvlášť. Čiže filter pre DirectShow nie je priamo použiteľný v Mac OS X alebo v GNU/Linux.
Uvedené multimediálne štruktúry využívajú filtre, kodeky a rôzne protokoly a obvykle dovoľujú pridávanie nových. Multimediálne prehrávače môžu využívať filtre už nainštalované v systéme, ale môžu používať aj vlastné. Vlastné filtre používa napríklad multiplatformový VLC Media Player alebo MPlayer, vďaka čomu dokážu prehrať veľkú väčšinu existujúcich formátov a nepotrebujú inštaláciu dodatočných filtrov. Niektoré z prehrávačov uvedených v tabuľke softwaru pre MPEG-4 formáty používajú časť filtrov zo systému a časť "svojich".

Príklady programov na vytváranie formátov audio a video súborov vo formáte MPEG-4:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Avidemux (odporúčané od verzie 2.4.4)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, BSD	zdarma
FFmpeg (ovládanie cez príkazový riadok, pre vytváranie H.264 a AAC LC sú potrebné externé knižnice libx264 a libfaac)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X a ďalšie	zdarma
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

Programy pre formáty MPEG-7

Formát MPEG-7 nie je kompresný formát audio a video súborov. Ide o formát popisujúci obsah multimédií (audia, videa a grafiky). Jeho hlavným účelom je umožňiť ľahké identifikovanie, vyhľadávanie a kategorizáciu typov a obsahu multimédií. V praxi sa tento formát zatiaľ príliš nepoužíva.

MPEG-7 sa formálne nazýva aj "Multimedia content description interface".

MPEG-7 part 1 (Systems) definuje rámec na prenos a spracovanie popisu multimédií vo formáte BiM (Binary format for MPEG-7) a TeM (Textual format for MPEG-7). Formát BiM je určený na streaming a kompresiu popisných XML dát v binárnej forme. Definícia formátu BiM je v samostatnej norme ISO/IEC 23001-1 (Binary MPEG format for XML) a je používaný aj s formátom MPEG-21.

MPEG-7 part 2 (Description definition language) definuje XML jazyk popisu multimédií využívajúci W3C XML Schema doplnenú o špecifické rozšírenia pre potreby MPEG-7.

MPEG-7 part 3 (Visual) a MPEG-7 part 4 (Audio) definujú spôsob a štruktúru popisu audia a videa.

MPEG-7 part 5 (Multimedia description schemes) definuje metadáta (štruktúru a obsah) na popis multimediálneho obsahu a technických vlastností multimediálneho obsahu.

Technické špecifikácie: Metodický pokyn k Výnosu o štandardoch neuvádza žiadny odkaz na normu MPEG-7. Formát MPEG-7 však je definovaný v normách ISO/IEC 15938 (niektoré sú voľne stiahnuteľné).

V praxi sa tento formát zatiaľ používa len zriedkavo. Neuvádzame preto zatiaľ žiadne aplikácie na čítanie tohto formátu. Dá sa však predpokladať postupné rozšírenie tohto formátu.

Programy pre formáty H.263 a H.264

Formáty H.263 a H.264 sú formáty pre kompresiu videa. Používajú sa v rôznych kontajnerových formátoch, spolu s rôznymi audio formátmi a využívajú stratovú kompresiu.

Formát H.263 bol vyvinutý na účely video konferencií. V prvej verzii bol vydaný v roku 1996. Ide pravdepodobne o najviac rozšírený a používaný formát na video konferencie. V súčasnosti sa využíva aj na streamovanie videa z webstránok v rôznych kontajnerových formátoch. Používa sa tiež v mobilných zariadeniach (3G mobilné telefóny, PDA) v kontajnerovom formáte 3GP založenom na štandarde MPEG-4 part 12. 3GP je podobný formátu MP4, avšak je menej zložitý a je prispôsobený pre mobilné zariadenia. V kontajneri 3GP je formát H.263 podľa špecifikácií 3GPP štandardne používaný so špecifickými kompresnými audio formátmi AMR určenými na prenos hlasu (ktorých použitie však Výnos o štandardoch nedovoľuje) alebo s audio formátmi AAC (definovanými v rámci rôznych audio formátov v MPEG-4 part 3). Formát H.263 je definovaný ako povinne podporovaný kompresný formát pre video v 3G mobilných zariadeniach napríklad v normách 3GPP pre MMS, PSS, MBMS a IMS. Je tiež povinne podporovaným formátom pre video v štandarde H.324 (multimediálna komunikácia cez klasické telefónne linky pri nízkych dátových tokoch - do 56 kbit/s). Použitie formátu H.263 mimo video konferencií, streamovania a video súborov v mobilných zariadeniach je skôr zriedkavé.
Formát H.263 môže podľa prvej verzie špecifikácie používať len štandardizované rozlíšenia obrazu videa pre video konferencie sub-QCIF, QCIF, CIF, 4CIF, 16CIF a povinnú frekvenciu snímkov za sekundu 29,97 (resp. 30:1,001). (Poznámka: Frekvencia 29,97 sa štandardne používa v televíznej norme NTSC na americkom kontinente.)
V roku 1998 bolo vydané druhé vydanie špecifikácie H.263 označované aj ako H.263v2, H.263+ alebo H.263-1998. Umožnilo popri povinných rozlíšeniach obrazu videa používať aj vlastné, neštandardizované rozlíšenia. Takisto umožnilo používať aj inú frekvenciu snímkov za sekundu ako je 29,97 (čiže aj 25/50 snímkov používaných v norme PAL v Európe). V roku 2005 vyšlo tretie vydanie špecifikácie H.263, zahŕňajúce dodatky špecifikácie, samostatne vydané v roku 2000 a nasledujúcich rokoch. Je označované aj ako H.263v3, H.263++ alebo H.263-2000.
Podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch je formát H.263 definovaný v zahraničnej norme RFC 2190 z roku 1997. V roku 1998 bola vydaná RFC 2429, ktorú bolo odporúčané používať pre nové implementácie. Špecifikácia RFC 2190 bola v roku 2007 označená za historickú a spolu s RFC 2429 bola nahradená novou špecifikáciou RFC 4629. Tieto špecifikácie definujú prenos H.263 videa s pomocou protokolu RTP. Kompletnú špecifikáciu formátu H.263 je však možné nájsť v norme ITU-T Recommendation H.263 (Video coding for low bit rate communication).

Formát H.264 je zároveň definovaný v norme MPEG-4 part 10 Advanced Video Coding (AVC). Prvá verzia štandardu bola vydaná v roku 2003. Má široké možnosti využitia. Používa sa na digitálne televízne vysielanie DVB, HD video na Blu-ray Disc, streamovanie cez internet, video konferencie a podobne. Poskytuje pri rovnakých dátových tokoch vyššiu kvalitu obrazu než staršie H.26x a MPEG štandardy pre kompresiu videa. Jeho nevýhodou je vysoká hardwarová náročnosť, ktorá limituje jeho použitie v starších počítačoch a v menej výkonných zariadeniach. Programy na prácu s týmto formátom sú uvedené v tabuľke programov pre formáty MPEG-4.
Formát kompresie videa H.264/MPEG-4 AVC je podľa Metodického pokynu k Výnosu o štandardoch definovaný v zahraničnej norme RFC 3984, ktorá definuje prenos formátu H.264 cez protokol RTP. Kompletnú špecifikáciu formátu H.264 je však možné nájsť v ISO/IEC 14496-10 alebo v ITU-T Recommendation H.264 (Advanced video coding for generic audiovisual services).

Nižšie uvádzame príklady programov, ktoré dokážu prehrávať formáty video kompresie H.263 pri použití v kontajneri založenom na MPEG-4 Part 12. V prípade použitia formátu H.263 na video konferencie sa však používa iný software, uvedený napríklad v sekcii o audio a video streamingu.
Programy pre H.264 sú uvedené v sekcii MPEG-4.

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
H.263 DirectShow filter - pri použití s jedným z DirectShow prehrávačov (viď tabuľka nižšie)	rôzni výrobcovia	MS Windows	zdarma alebo komerčný
MPlayer (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD a ďalšie	zdarma
SMPlayer (MPlayer s grafickým rozhraním)	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
QuickTime od verzie 7	Apple Inc.	MS Windows, Mac OS X	zdarma len vo verzii "free", niektoré súčasti sú zdarma len pre osobné nekomerčné použitie
RealPlayer od verzie 11 (ponúka rôznu podporu formátov v rôznych operačných systémoch)	RealNetworks Inc.	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma len vo verzii "free" a len pre osobné nekomerčné použitie
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

Príklady DirectShow prehrávačov, ktoré na prehrávanie povinných formátov video kompresie H.263 potrebujú inštaláciu DirectShow filtrov, prípadne kodekov:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Media Player Classic	otvorený SW	MS Windows	zdarma
Windows Media Player	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s Microsoft Windows

Príklady programov na vytváranie súborov s videom vo formáte H.263:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
FFmpeg (ovládanie cez príkazový riadok)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X a ďalšie	zdarma
VLC Media Player (vhodný len na streamovanie H.263 s pomocou protokolu RTP)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

Programy pre audio formáty WMA DRM 10

Podľa Výnosu o štandardoch je možné používať audio formát WMA DRM 10 (.wma) len v prípade, ak sa vyžaduje poskytovanie licencovaného obsahu za účelom poskytnutia služieb zdravotne postihnutým osobám. Na akékoľvek iné účely sa musí používať minimálne jeden z troch povinných kompresných formátov pre audio (štandardne bez použitia ochrany typu DRM): MPEG-1 Audio Layer III (.mp3), OGG Vorbis (.oga, .ogg) alebo AAC (.aac, .m4a). Formát WMA DRM 10 je v rámci Výnosu o štandardoch pre IS VS určený najmä pre potreby slabozrakých a nevidiacich, ktorým sú za určitých podmienok poskytované napríklad licencované zvukové verzie kníh. (Licencovaný audio obsah je obvykle také audio, ktoré je možné poskytovať len na základe špecifickej licencie dodávateľa obmedzujúcej jeho neobmedzené prehrávanie, ďalšie šírenie alebo kopírovanie.) Formát WMA DRM 10 pravdepodobne nie je možné považovať za otvorený a technologicky neutrálny v zmysle požiadavky zákona č. 275/2006 Z.z. Je však veľmi špecifickou výnimkou pre vyriešenie problému s nedostupnosťou niektorých špecializovaných audio diel/publikácií určených pre zdravotne postihnutých v iných formátoch súborov. Formát WMA DRM 10 sa líši od formátu WMA (Windows Media Audio) a tieto formáty sa nesmú zamieňať.

Prehrávanie formátu WMA DRM 10 je možné len s pomocou špecializovaného softvéru alebo hardvéru, ktorý obvykle nie je dostupný bezplatne. Softvér na prehrávanie tohto formátu nie je dostupný pre väčšinu rozšírenejších operačných systémov a je štandardne dostupný len pre MS Windows od verzie XP (alebo pre špeciálne hardvérové zariadenia). Aj z týchto dôvodov nie je tento formát vhodný pre bežné zverejňovanie audia. Je vhodné upozorniť, že poskytovanie licencovaného obsahu je možné zabezpečiť aj inými spôsobmi ako sú používané pri ochranách typu DRM. V prípade nutnosti používať súbory chránené s pomocou DRM je možné použitie aj iných formátov - napríklad MPEG-4 Audio (AAC), avšak Výnos o štandardoch takéto použitie nedovoľuje v prípade že ide o jediný zverejnený formát.

WMA DRM 10 je kontajnerový formát chránený s pomocou Windows Media DRM (Digital Rights Management) vo verzii 10, obsahujúci audio v jednom z kompresných formátov Windows Media Audio. Formát WMA DRM 10 môže podľa dostupných informácií obsahovať audio v jednom z nasledujúcich kompresných formátov pre audio: Windows Media Audio 1, 2, 7, 8, 9, "9 Professional" alebo "9 Voice". Formát Windows Media DRM 10 bol vydaný v roku 2004 a býva označovaný aj ako "verzia 3" WM DRM. Formát spravuje Microsoft Corporation.

Označenie DRM sa vo všeobecnosti používa na ochranu rôzneho obsahu (audio, video, text ...) pred takým používaním, ktorému chce dodávateľ alebo autor zabrániť (obvykle z komerčných dôvodov). Pri audiu to môže byť napríklad obmedzenie počtu prehraní súboru, obmedzenie ukladania alebo kopírovania súboru, jeho konverzie do iného formátu a podobne. Na ochranu sa používajú rôzne spôsoby - napr. šifrovanie obsahu, úprava obsahu alebo prenosových médií mimo rámec štandardov, špeciálne úpravy prehrávačov a podobne. V prípade šifrovania samotného obsahu je prehrávanie (dešifrovanie) možné len s pomocou špeciálneho kľúča, ktorý sa ukladá do zariadenia alebo počítača. Potrebný kľúč je možné získať alebo používať napríklad len pri online pripojení cez Internet od poskytovateľa obsahu alebo od sprostredkovateľa.

Výnos o štandardoch a ani Metodický pokyn k Výnosu neuvádzajú žiadny odkaz na technickú špecifikáciu formátu WMA DRM 10.

Keďže je formát WMA DRM 10 určený len na úzko špecializované účely a jeho prehrávanie je možné len s pomocou špeciálneho softvéru alebo hardvéru, neuvádzame žiadne príklady programov na jeho prehrávanie alebo vytváranie.

Audio a video streaming - základné informácie

Streaming sa vo verejnej správe používa napríklad na telefónne služby, audio a video konferencie, na sprístupňovanie audia a videa cez vnútorné počítačové siete alebo cez Internet (napr. cez webové stránky), živé online vysielanie a podobne.

Streaming audia a videa v pravom zmysle slova znamená priebežný prenos bez nutnosti ukladať celý súbor/záznam (alebo jeho väčšíe úseky) na strane užívateľa. Umožňuje prehrávanie audia a videa veľmi krátko po nadviazaní spojenia so serverom. V prípade "živého" prenosu (streamingu) sa prenáša len aktuálne zachytávaný a "vysielaný" obraz alebo zvuk. V prípade streamingu už v minulosti vytvoreného audia alebo videa je obvykle možné preskakovanie v obsahu na ľubovoľný časový úsek bez toho, aby sa k užívateľovi prenášal celý súbor (alebo jeho väčšie úseky).

Pri sprístupňovaní streamingu prostredníctvom webových stránok nie je vhodné vkladať do obsahu webstránky prehrávanie videa a audia priamym zobrazením (načítaním) v jednom konkrétnom programe (prehrávači), pokiaľ tento prehrávač nie je bez obmedzení dostupný pre rôzne platformy. V prípade nutnosti chrániť autorské a iné práva pri video a audio streamingu je vhodné zvážiť iné formy ochrany než sú rôzne patentované ochrany ako je DRM (Digital rights management), ktoré nepatria medzi otvorené štandardy. Takéto ochrany často znemožňujú prehrávanie obsahu na väčšine platforiem kvôli nedostupnosti kompatibiliných programov.

Sieťové protokoly: Možnosť prijímať audio alebo video streaming v prvom rade závisí od použitého (sieťového) protokolu na prenos multimediálnych dát. V prípade streamingu používaného na telefónne alebo videotelefónne služby sa používajú iné protokoly a aj programy, než v prípade streamingu "z webových stránok", streamingu internetových rádií a podobne. Použitie neštandardného protokolu na streaming audia alebo videa môže znamenať čiastočné alebo aj úplné zneprístupnenie multimediálneho obsahu pre prijímateľov.

Výnos o štandardoch nešpecifikuje sieťové a aplikačné protokoly špeciálne pre audio a video streaming. Predpisuje však protokol HTTP pre prenos dát a ako aplikačný protokol elektronických služieb. Niektoré z povinných formátov pre audio a video streaming ale vyžadujú použitie iných protokolov, napríklad pri telefonickom spojení alebo video konferenciách cez IP. Audio a video formáty bývajú pri streamovaní často prenášané aj s pomocou protokolu RTP (Real-time Transport Protocol - RFC 3550) za použitia protokolov ako RTSP (Real Time Streaming Protocol - RFC 2326), RTCP (Real Time Control Protocol), H.323 (napr. H.225 a H.245), SIP (Session Initiation Protocol - RFC 3261), prípadne XMPP Jingle a iných. Streamovanie audia a videa "z webových stránok" býva riešené aj s pomocou protokolu HTTP (RFC 2616). V prípade progresívneho sťahovania celého video alebo audio súboru uloženého na webovom serveri cez protokol HTTP nejde o streaming v pravom zmysle slova a má technické obmedzenia.

Kontajnerové formáty: Moderné audio a video formáty sú obvykle vhodné pre ukladanie na rôznych médiách a v počítačoch, avšak zároveň bývajú vhodné aj pre streamovanie cez sieť alebo cez internet. Formáty pre audio a video streaming sa preto v značnej miere zhodujú s formátmi pre audio a video. Pri streamovaní sa však často nepoužívajú klasické kontajnerové formáty (ako napr. MP4, OGG) a pred začiatkom streamovania príde k "rozbaleniu" obsahu takéhoto kontajneru. Streamované je potom samotné audio a video (elementary stream) "obalené" s pomocou protokolu použitého na streamovanie. (Napríklad pri protokole RTP to je "RTP payload format" definovaný v špecifikáciách RFC samostatne pre jednotlivé audio a video formáty.) To býva tiež niekedy označované ako kontajnerový formát.

Kontajnerové formáty predstavujú "obal" pre rôzne typy obsahu. Kontajnerové formáty audio a video súborov sú také formáty, ktoré v sebe dokážu uchovávať rôzne formáty kompresií audia a videa a ďalšie dodatočné informácie. Kontajnerové formáty audio a video súborov môžu obsahovať rôzne kombinácie obsahu - iba video, iba audio alebo video a audio súčasne.

Kontajnerový formát OGG (.ogv, .ogx) môže napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte Vorbis a video v kompresnom formáte Theora (ale aj v ďalších formátoch). Podobne môže kontajnerový formát MP4 (MPEG-4 part 14) (.mp4) napríklad obsahovať audio v kompresnom formáte MP3 (MPEG-1/MPEG-2 part 3 Layer III) alebo AAC (MPEG-4 part 3 subpart 4) a video v kompresnom formáte H.264 alebo MPEG-4 part 2. Uvedené príklady sú však len ilustračné a nepopisujú všetky možné kombinácie.

Existuje množstvo rôznych kontajnerových formátov, avšak len niektoré z nich umožňujú prehrávanie ich obsahu na rôznych hardwarových a softwarových platformách. Kontajnerový formát je preto veľmi dôležitý z hladiska prístupnosti obsahu a je preto dôležité používať otvorené formáty uvedené vo Výnose o štandardoch.

Kodeky a formáty: Výnos o štandardoch označuje formáty pre streaming G.71x-G.72x a H.26x ako "kodeky". Toto označenie však nie je veľmi správne, pretože označenie "kodek H.261" skôr znamená "kodek s názvom H.261", než "kodek formátu H.261" (alebo "kodek pre formát H.261").
"Kodek" (kóder-dekóder) sa štandardne používa na označenie programu, ktorý dokáže kódovať a dekódovať určitý formát dát alebo signálov. Štandardy pre formáty predpisujú povinné technické vlastnosti jednotlivých formátov, či už pred de/kódovaním alebo po de/kódovaní. Môžu tiež popisovať algoritmy potrebné na de/kódovanie. V niektorých prípadoch býva k zverejnenej špecifikácii štandardu priložený aj zdrojový kód vzorového programu na dekódovanie alebo prípadne aj na kódovanie. Štandardy však obvykle nepredpisujú konkrétny povinný kóder a dekóder, čiže program, ktorý musí uskutočňovať samotný proces transformácie medzi formátmi. Pre jednotlivé formáty audia a videa obvykle existuje viacero "kodekov" od viacerých výrobcov, s rôznymi názvami a vlastnosťami. (Kodeky dodržujúce jeden konkrétny štandard sa obvykle líšia kvalitou výsledného audia alebo videa a tiež podporou pre niektoré špecifické vlastnosti štandardu.) Navyše nie vždy je kóder a dekóder jeden program a nie vždy je nutné používať oba, keďže na prehrávanie postačuje len dekóder. (Na vytváranie videa vo formáte H.264 sa môže používať napríklad kóder x264 a na prehrávanie napríklad FFmpeg (libavcodec).) Výnos o štandardoch pri formátoch audio a video súborov používa pre H.263 a H.264 označenie "kompresný formát súboru".

Technické špecifikácie: Metodický pokyn k Výnosu o štandardoch neuvádza odkazy na konkrétnu technickú špecifikáciu formátu H.261 a formátov "G.711 a novších verzií". Ostatné formáty pre audio a video streaming však majú uvedené špecifikácie pri štandardoch pre audio a video súbory. Špecifikácie pre formáty G.711 a novšie je možné nájsť v normách ITU-T G Series. Špecifikáciu pre formát H.261 je možné nájsť v norme ITU-T H.261.

Príklady programov na prijímanie formátov pre audio a video streaming "z webových stránok" (prenášaných s pomocou protokolov ako RTSP, RTP, UDP alebo HTTP) sú do určitej miery zhodné s programami na prijímanie a čítanie audio a video súborov. Nájdete ich v jednotlivých sekciách na týchto webstránkach: OGG, Theora a Vorbis, MPEG-4, H.263 a H.264.

Programy na audio a video streaming pre telefónne a videotelefónne služby (prenášané s pomocou skupiny protokolov ako H.323 a SIP spolu s RTP) sú uvedené v nasledujúcich sekciách o streamingu formátov G.711, H.261 a novších.

Príklad multiplatformového programu na prijímanie a vytváranie streamingu (nie na video konferencie alebo telefonovanie):

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
VLC Media Player	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, *BSD, Solaris a ďalšie	zdarma

Programy pre formáty G.711 a novšie

Formáty definované v špecifikáciách ITU-T G.711 až G.729 sa obvykle používajú na digitálny záznam a prenos zvuku v zariadeniach a programoch určených pre digitálne telefónne služby, videotelefónne služby a tiež pre video konferencie. Sú to stratové formáty, navrhnuté a prispôsobené na čo najkvalitejší záznam a prenos ľudského hlasu pri obmedzených dátových tokoch. Väčšina formátov "série G" preto nie je veľmi vhodná pre zložitejšie zvuky, ako napríklad hudbu, pretože prichádza k ich značnému skresleniu. Niektoré z týchto formátov je možné používať len po získaní licencie alebo uhradení poplatku. Pri použití na video konferencie a videotelefóniu sa formáty série G obvykle používajú s video formátmi H.261, H.263 a H.264.

Sieťové protokoly: Výnos o štandardoch nešpecifikuje sieťové a aplikačné protokoly špeciálne pre audio a video streaming. Predpisuje však protokol HTTP pre prenos dát a ako aplikačný protokol elektronických služieb. Audio formáty G.71x a G.72x sú však pri použití na prenos hlasu cez IP (VoIP - Voice over Internet Protocol) obvykle prenášané s pomocou protokolu RTP (Real-time Transport Protocol - RFC 3550) za použitia skupiny protokolov ako H.323 (napr. H.225 a H.245), SIP (Session Initiation Protocol), či prípadne XMPP Jingle. Rovnaké protokoly sa obvykle využívajú aj pre video konferencie prenášané cez IP. V praxi sa však na prenos hlasu často používajú aj iné formáty ako "G.711 a novšie".

Základné vlastnosti formátov G.711 až G.729:

Normy G.711 až G.729 definujú kódovanie analógových signálov. Napríklad pri formáte G.711 ide o kódovanie s pomocou "pulznej kódovej modulácie" (PCM). Pre ilustráciu a porovnanie s bežným PCM audiom používaným na Audio CD: Zvuk na Audio CD je bez kompresie, vo formáte PCM, má štandardne dva kanály (stereo), vzorkovaciu frekvenciu 44100 Hz a rozlíšenie 16bit, čo predstavuje dátový tok 1411,2 kbit/s. (V tomto formáte a kvalite sa obvykle ukladá z Audio CD do počítača v kontajnerových audio súboroch ako AU, AIFF, WAV.) Vysoká vzorkovacia frekvencia a rozlíšenie zabezpečujú vysokú kvalitu zvuku vhodnú aj pre hudbu.
Väčšina formátov série G používa vzorkovaciu frekvenciu len 8000 Hz, ktorá postačuje pre ľudský hlas, avšak nie je vhodná pre hudbu. Napríklad formát G.711 s algoritmom A-law pri kódovaní analógových signálov optimalizuje audio pre akustickú dynamiku ľudského hlasu a bez dodatočnej kompresie vytvára jeden kanál PCM (mono) so vzorkovacou frekvenciou 8000 Hz a s rozlíšením 8bit, čo predstavuje dátový tok 64 kbit/s.

G.711 bol prvýkrát definovaný v roku 1972 (a vydaný ako ITU-T norma v roku 1988). Je najstarší z formátov série G.71x a G.72x, avšak je stále najviac podporovaný a implementovaný. Vo viacerých normách je predpísaný ako povinný základný formát na prenos hlasu (H.323, H.320). Používa sa aj v digitálnych telefónnych systémoch a sieťach postavených na technológii ISDN. Býva používaný napríklad aj na prenos faxov (T.38). Používa vzorkovaciu frekvenciu 8 kHz s rozlíšením 8 bit. Býva označovaný ako najkvalitnejší pri porovnávaní kvality zvuku s väčšinou formátov série G (najmä pri 8kHz). V porovnaní s ostatnými formátmi však má vyšší dátový tok (64 kbit/s), čo trochu limituje jeho použitie v sieťach s obmedzenými dátovými tokmi. Existuje v dvoch verziách, líšiacich sa použitým algoritmom: μ-law (používaný v USA a Japonsku) a A-law (v Európe a väčšine sveta). Keďže nepoužíva kompresiu (a upravuje len odstup signálu od šumu ako tzv. "kompandor"), má veľmi nízke nároky na výkon hardwaru pri porovnaní s ostatnými formátmi série G. Býva označovaný aj ako "PCMA" (A-law) a "PCMU" (μ-law). Jeho celý názov je "G.711 : Pulse code modulation (PCM) of voice frequencies". Formát G.711 je možné používať bezplatne.

G.711.1 bol vydaný v roku 2008 a zlepšuje kvalitu formátu G.711 s pomocou dodatočných rozšírení (vrstiev). Rozširuje jeho vzorkovaciu frekvenciu na 16 kHz pri použití algoritmu MDCT. S pomocou dodatočnej vrstvy však umožňuje zlepšenie kvality G.711 aj pri 8 kHz. Pri dátovom toku 64 kbit/s je kompatibilný s G.711. Používa dátové toky 80 a 96 kbit/s s predvolenou vzorkovacou frekvenciou 16 kHz a dátové toky 64 a 80 kbit/s so vzorkovacou frekvenciou 8 kHz. Celý názov formátu je "G.711.1 : Wideband embedded extension for G.711 pulse code modulation".

G.711.0 je nový kompresný formát vydaný v roku 2009. Definuje bezstratovú kompresiu formátu G.711, čím umožňuje zníženie dátového toku až na polovicu (32 kbit/s) bez straty kvality zvuku.

G.712 je špecifikácia vydaná v roku 1988 a zaoberá sa charakteristikami prenosu PCM kanálov (G.711) cez digitálne zariadenia.

G.718 je nový formát vydaný v roku 2008. Používa dátové toky 8, 12, 16, 24 a 32 kbit/s pri vzorkovacích frekvenciách 8 a 16 kHz. Umožňuje používať aj alternatívny mód s minimálnym dátovým tokom 12.65 kbit/s, umožňujúci interoperabilitu s formátom G.722.2. Kvalitou pri 8 kbit/s by mal byť porovnateľný s formátmi G.729e a G.722.2 vo vyšších dátových tokoch. Používa algoritmy CELP a MDCT. Jeho celý názov je "G.718 : Frame error robust narrowband and wideband embedded variable bit-rate coding of speech and audio from 8-32 kbit/s". Jeho použitie môže vyžadovať licenciu a špecifikácia nie je voľne stiahnuteľná.

G.719 je nový formát s vysokou kvalitou vydaný v roku 2008, výrazne vybočujúci z formátov série G. Používa dátové toky 32 až 128 kbit/s a prenáša zvuk so vzorkovacou frekvenciou 48 kHz. Kvalitou môže byť porovnateľný s audiom vo formátoch Vorbis, MPEG-4 Part 3 (AAC) alebo MP3. Je to prvý audio formát s takto vysokou kvalitou vydaný ITU-T. Definuje tiež ukladanie G.719 v kontajneroch založených na MPEG-4 Part 12, v ktorých umožňuje používať aj stereo, či viac-kanálový zvuk. Formát G.719 vychádza zo základov formátu G.722.1. (Vylepšenia boli namiesto dodatkov ku G.722.1 vydané ako samostatný formát.) Jeho celý názov je "G.719 : Low-complexity, full-band audio coding for high-quality, conversational applications". Pre použitie G.719 je potrebná licencia.

G.721 bol nahradený formátom G.726.

G.722 je pomerne rozšírený bezplatný formát vydaný v roku 1988. Poskytuje vyššiu kvalitu zvuku než štandardný formát G.711, avšak rovnako ako G.711 používa pomerne vysoký dátový tok 64kbit/s, čo limituje jeho použitie. Používa väčšiu vzorkovaciu frekvenciu (šírku pásma) 16 kHz, pričom väčšina formátov série G používa len 8 kHz. Jeho celkový dátový tok je 64 kbit/s, pričom audio môže mať 64, 56 alebo 48 kbit/s v závislosti od množstva použitých pomocných dát (0, 8, 16 kbit/s). Používa kódovanie SB-ADPCM pre čiastkové pásma zvuku (zvuk rozdeľuje na vysoké a nízke pásmo, každé kóduje samostatne a následne ich spája). Celý názov formátu je "G.722 : 7 kHz audio - coding with 64 kbit/s". Formát G.722 je možné používať bezplatne.

G.722.1 bol vydaný v roku 1999. Je pomerne málo rozšírený a podporovaný. Používa dátové toky 24 a 32 kbit/s pri vzorkovacej frekvencii 16 kHz. Neskorší dodatok k norme dovoľuje 24, 32 a 48 kbit/s pri vzorkovacej frekvencii 32 kHz. Bol vytvorený na základe komerčných kodekov Siren 7 a Siren 14 a odvodený od algoritmu PT716plus. Na základe G.722.1 bol vytvorený formát G.719. Celý názov formátu je "G.722.1 : Low-complexity coding at 24 and 32 kbit/s for hands-free operation in systems with low frame loss". Pre použitie G.722.1 je potrebná licencia.

G.722.2 (AMR-WB) sa používa najmä v 3G mobilných sieťach, inak je menej podporovaný. V prvej verzii bol vydaný v roku 2002. Používa dátové toky od 6,6 do 23,85 kbit/s. Je napríklad využívaný ako povinný formát na prenos hlasu v 3G mobilných sieťach v prípade že je používaná vzorkovacia frekvencia 16 kHz. Je používaný aj v kontajneroch 3GP založených na MPEG-4 Part 12, v ktorých môže používať aj stereo zvuk. V prípade uloženia do súboru bez použitia kontajneru máva príponu .awb. Celý názov formátu je "Wideband coding of speech at around 16 kbit/s using Adaptive Multi-Rate Wideband (AMR-WB)". (Číslovanie formátov série G nie je postupné. G.722.2 nenadväzuje priamo na G.722 alebo G.722.1. Majú spoločnú len vzorkovaciu frekvenciu 16 kHz.) Používanie tohto formátu môže vyžadovať licenčné poplatky.

G.723 bol nahradený formátom G.726.

G.723.1 je komerčný a pomerne rozšírený formát vydaný v roku 1996. Používa sa hlavne v linkách (sieťach) s veľmi obmedzeným dátovým tokom (napr. do 56 kbit/s). Používa dva odlišné algoritmy - MP-MLQ s dátovým tokom 6,3 kbit/s a ACELP s dátovým tokom 5,3 kbit/s. Vzorkovacia frekvencia je 8 kHz. Kvalita tohto formátu býva hodnotená ako citeľne nižšia v porovnaní s G.729 a G.711. Pôvodne bol navrhnutý pre štandard H.324 na použitie vo videotelefónoch pre klasické telefónne linky. Celý názov tohto formátu je "Dual rate speech coder for multimedia communications transmitting at 5.3 and 6.3 kbit/s". Použitie formátu G.723.1 môže vyžadovať zakúpenie licencie.

G.726 bol vydaný v roku 1990 a je pomerne rozšírený a podporovaný. Je určený na konverziu formátu G.711 (64 kbit/s, 8 kHz) do a z dátových tokov 40, 32, 24 alebo 16 kbit/s. Základné využitie G.726 s dátovými tokmi 16 a 24 kbit/s je pre preťažené kanály prenášajúce hlas vo formáte G.711. Najčastejšie sa používa s tokom 32 kbit/s, pri ktorom má porovnateľnú kvalitu s G.711. Formát G.726 nahradil staršie formáty G.721 a G.723, ktoré obsahovali čiastkové definície, neskôr spojené do G.726. (G.721 definoval audio kódované s ADPCM pri 32 kbit/s a G.723 pri 40 a 24 kbit/s.) Celý názov tohto formátu je "40, 32, 24, 16 kbit/s Adaptive Differential Pulse Code Modulation (ADPCM)". Formát G.726 je možné používať bezplatne.

G.727 bol vydaný v roku 1990 a definuje rozšírenia pre formát G.726. Jeho účelom je najmä uvoľňovanie preplnených liniek prenášajúcich zvuk vo formáte G.711, pričom rieši niektoré problémy, ktoré môžu vznikať pri používaní formátu G.726 na tento účel. Rovnako ako G.726 pri konverzii do a z G.711 používa kódovanie ADPCM pri dátových tokoch 40, 32, 24 or 16 kbit/s. Jeho celý názov je "5-, 4-, 3- and 2-bit/sample embedded adaptive differential pulse code modulation (ADPCM)".

G.728 bol vydaný v roku 1992. Definuje kódovanie z a do formátu G.711 (8 kHz, 64 kbit/s) s pomocou algoritmu LD-CELP. Používa dátový tok 16 kbit/s. Celý názov tohto formátu je "Coding of speech at 16 kbit/s using low-delay code excited linear prediction".

G.729 je komerčný, avšak značne rozšírený a podporovaný formát. (V prvej verzii vydaný v roku 1996.) Po formáte G.711 je to druhý najviac implementovaný formát spomedzi formátov série G. Jeho kvalita býva pri porovnaní s G.711 hodnotená ako o niečo nižšia. Používa kompresiu CS-ACELP, dátový tok 8 kbit/s a vzorkovaciu frekvenciu 8 kHz. G.729A je označenie pre prvý dodatok (Annex A) k špecifikácii G.729, ktorý umožňuje zjednodušiť tento formát a znížiť jeho výpočtovú náročnosť. G.729B (Annex B) umožňuje znížiť dátovú náročnosť zvuku vo formáte G.729 a G.729A vďaka detekcii prestávok v reči. G.729D (Annex D) pridáva možnosť nižšieho dátového toku - 6,4 kbit/s. G.729E (Annex E) pridáva možnosť vyššieho dátového toku - 11,8 kbit/s. Dodatky (Annex) F, G, H, I rôzne kombinujú vlastnosti G.729 a dodatkov A, B, C, D, E. Dodatok (Annex) J uvádza odkaz na G.729.1, škálovateľný formát s dátovými tokmi 8-32 kbit/s. Celý názov formátu G.729 je "Coding of speech at 8 kbit/s using conjugate-structure algebraic-code-excited linear prediction (CS-ACELP)". Použitie tohto formátu môže vyžadovať zakúpenie licencie.

G.729.1 bol vydaný v roku 2006. Je to škálovateľný formát s dátovými tokmi 8-32 kbit/s, s predvolenou vzorkovacou frekvenciou 16 kHz. Pri 8 kbit/s je plne interoperabilný s G.729, G.729A a G.729B. Vzorkovacia frekvencia pri 8 až 12 kbit/s je 8 kHz, pri 14 až 32 kbit/s je 16 kHz. Pracuje až s 12 vrstvami v závislosti od toho, ktorý z 12 dátových tokov je použitý. Používa algoritmy CELP, TDBWE a TDAC. G.729.1A (Annex A) definuje použitie s protokolmi RTP a H.245. G.729.1B (Annex B) definuje alternatívnu implementáciu G.729.1. Celý názov formátu G.729.1 je "G.729 based Embedded Variable bit-rate coder: An 8-32 kbit/s scalable wideband coder bitstream interoperable with G.729".

Technické špecifikácie: Metodický pokyn k Výnosu o štandardoch neuvádza odkazy na konkrétnu technickú špecifikáciu formátov "G.711 a novších verzií". Špecifikácie G.711 až G.729 je však možné nájsť v normách ITU-T G Series. Použitie niektorých formátov "série G" s protokolom RTP je definované v RFC 3551 a RFC 5404.

Na prijímanie formátov G.711 a novších sa obvykle používa software a hardware na obojstrannú komunikáciu - či už telefonickú alebo pre video konferencie.
Nižšie uvádzame príklady programov pre VoIP a video konferencie, ktoré podporujú formát G.711 a niektoré ďalšie z formátov série G:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Asterisk (server)	Otvorený SW	Linux, Mac OS X, FreeBSD	zdarma len verzia "Asterisk"
Ekiga (klient)	Otvorený SW	Linux	zdarma
Linphone (klient)	Otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
QuteCom (WengoPhone) (klient)	Otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Twinkle (klient)	Otvorený SW	Linux	zdarma

Programy pre formáty H.261 a novšie

Formáty H.261, H.262, H.263 a H.264 sú kompresné formáty pre video. Používajú stratovú kompresiu. Môžu byť použité aj s rôznymi zvukovými a kontajnerovými formátmi.

Formát H.261 bol v prvej verzii vydaný v roku 1988. Bol vyvinutý na účely videotelefónie a video konferencií. Je definovaný ako povinne podporovaný základný formát pre video napríklad v normách ITU-T H.323 a H.320 (pre audiovizuálne komunikačné systémy). V praxi sa už používa pomerne málo a je obvykle nahrádzaný formátom H.263 alebo H.264. Používa dátové toky približne od 40 kbit/s do 2 Mbit/s. Používa rozlíšenie obrazu videa CIF (352x288) a povinne podporované je QCIF (176x144). (Výnimkou je len prenos statických obrázkov 4CIF - 704x576 podľa dodatku D k špecifikácii H.261 - "Annex D".) Celý názov formátu je "H.261 : Video codec for audiovisual services at p x 64 kbit/s".

Formát H.262 bol v prvej verzii vydaný v roku 1995 a je totožný s formátom MPEG-2 Part 2 (viď sekcia audio a video súbory). Bol vyvinutý na širšie účely - od digitálneho televízneho vysielania, cez ukladanie na digitálne záznamové médiá až po komunikáciu. Na účely video konferencií sa používa v menšej miere. Obvykle sa používa na video vo vyššej kvalite s dátovými tokmi nad 3 Mbit/s, avšak podporuje aj nižšie dátové toky a nižšiu kvalitu videa. Podporuje aj prekladané polsnímky využívané napr. v analógovom televíznom vysielaní. Celý názov formátu je "H.262 : Information technology - Generic coding of moving pictures and associated audio information: Video". Jeho použitie obvykle vyžaduje licenciu.

Formát H.263 bol v prvej verzii vydaný v roku 1996. Je pravdepodobne najviac využívaným formátom na účely video konferencií. Vychádza zo základov formátu H.261, avšak poskytuje vyššiu kvalitu obrazu a dokáže pracovať aj pri nižších dátových tokoch. Viac o formáte H.263 je uvedené v sekcii o audio a video súboroch. Celý názov formátu je "H.263 : Video coding for low bit rate communication".

Formát H.264 bol v prvej verzii vydaný v roku 2003 a je totožný s formátom MPEG-4 Part 10 (viď sekcia audio a video súbory). Má veľmi široké možnosti použitia a ponúka vyššiu kvalitu obrazu ako staršie formáty H.26x. Celý názov formátu je "H.264 : Advanced video coding for generic audiovisual services".

Technické špecifikácie: Metodický pokyn k Výnosu o štandardoch neuvádza odkazy na konkrétnu technickú špecifikáciu formátu H.261. Je ju však možné nájsť v norme ITU-T H.261. Formáty H.262 (MPEG-2 Part 2), H.263 a H.264 (MPEG-4 Part 10) majú uvedené odkazy na technické špecifikácie pri štandardoch pre audio a video súbory.

Sieťové protokoly: Výnos o štandardoch nešpecifikuje sieťové a aplikačné protokoly špeciálne pre audio a video streaming. Predpisuje však protokol HTTP pre prenos dát a ako aplikačný protokol elektronických služieb. Formáty H.26x však pri video konferenciách prenášaných cez IP obvykle využívajú protokol RTP (Real-time Transport Protocol - RFC 3550) za použitia skupiny protokolov ako H.323 (napr. H.225 a H.245) alebo SIP (Session Initiation Protocol). Pri video konferenciách a videotelefónii sa formáty H.26x používajú s rôznymi audio formátmi a formátmi na prenos hlasu. Bežné je používanie s formátmi G.71x a G.72x, z ktorých niektoré sú definované ako povinne podporované základné formáty na prenos hlasu vo viacerých normách (napríklad G.711 v štandarde H.323).

V prípade video konferencií sa formáty H.26x obvykle používajú s pomocou softwaru na obojstrannú komunikáciu. Nižšie uvádzame príklady programov pre VoIP a video konferencie, ktoré podporujú niektoré z formátov H.26x:

Názov	Dodávateľ	Platforma	Dostupnosť
Asterisk (server umožňujúci komunikáciu)	Otvorený SW	Linux, Mac OS X, FreeBSD	zdarma len verzia "Asterisk"
Ekiga (klient)	Otvorený SW	Linux	zdarma
Linphone (klient)	Otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma

Programy pre formáty OGG, Vorbis, Theora

Formáty OGG (kontajner), Vorbis (audio) a Theora (video) sú podrobnejšie popísané v sekcii o audio a video súboroch. Sú tam uvedené aj programy na prácu s týmito formátmi a odkazy na technické špecifikácie.

Programy pre formáty MPEG-1 Audio Layer III, MPEG-4 Part 10 a MPEG-4 Part 14

Formáty MPEG-1 Audio Layer III (audio), MPEG-4 Part 10/H.264 (video) a MPEG-4 Part 14 (kontajner) sú podrobnejšie popísané v sekciách o formátoch MPEG-1 a MPEG-4. Sú tam uvedené aj príklady programov na prácu s týmito formátmi.

Je však vhodné upozorniť, že pri streamingu videa MPEG-4 Part 10/H.264 sa v praxi pomerne často používa kombinácia s kompresným formátom pre audio AAC LC (definovaným v rámci Subpart 4 v MPEG-4 Part 3). Takisto je pomerne bežné používanie video formátu MPEG-4 Part 2 v kombinácii s kompresným audio formátom AAC LC. Takéto kombinácie pri streamingu však Výnos o štandardoch nedovoľuje používať. Kombinácie s MP3 (MPEG-1 Audio Layer III) sú menej používané.

Programy pre súbory obsahujúce tabuľky

Na vytváranie textových formátov súborov obsahujúcich tabuľky je možné používať programy uvedené pri jednotlivých formátoch RTF, HTML, PDF, ODF, TXT.

V zmysle zákona číslo 275/2006 Z.z. musia byť štandardy otvorené a technologicky neutrálne. V prípade súborov obsahujúcich tabuľky, pri ktorých je potrebné zachovať funkčnosť tabuľkových procesorov a s ktorými je potrebné ďalej pracovať, by preto mohlo ísť napríklad o nasledovné otvorené formáty:

• CSV - Comma separated values (prípona .csv) definovaný v zahraničnej norme RFC 4180
• ODS - OpenDocument Spreadsheet (prípona .ods, ots) definovaný v zahraničných normách ISO/IEC 26300:2006 a OASIS OpenDocument specification

Na prácu so súbormi obsahujúcimi tabuľky s ktorými je nutné ďalej pracovať, a ktoré nie sú iba výsledným výstupom, je možné používať napríklad nasledovné programy:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
EditGrid	Team and Concepts Limited	Platformovo nezávislá online aplikácia	zdarma
Gnumeric	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
KSpread	otvorený SW	Linux	zdarma
Lotus Symphony	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS X	zdarma
Lotus Notes od verzie 8	IBM Corporation	MS Windows, Linux, Mac OS X	komerčný
Microsoft Excel s jedným z doplnkov: - SUN ODF Plugin - ODF Translator	Microsoft Corporation, doplnky - rôzni výrobcovia	MS Windows	ODF Translator zdarma, SUN ODF Plugin komerčný od verzie 3.2 (od apríla 2010), bezplatný SUN ODF Plugin vo verziách 1.0 (vydanej v roku 2007) až 3.1 (2009) je možné trvalo používať zdarma, MS Office - komerčný
OpenOffice.org od verzie 1.1.5 (2005)	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, Solaris a dalšie	zdarma
Zoho Office Sheet	AdventNet, Inc.	Platformovo nezávislá online aplikácia	zdarma

Programy pre formát ZIP

Súborový formát ZIP je určený na archiváciu a kompresiu súborov. ZIP súbor obsahuje jeden alebo viacero archivovaných súborov, ktoré môžu byť jednotlivo komprimované. Formát ZIP vo verzii 2.0 predpísaný Výnosom o štandardoch pre ISVS povoľuje len kompresný algoritmus DEFLATE.

Štandardná prípona je .zip.

Formát je spravovaný spoločnosťou PKWARE Inc. a špecifikácia formátu ZIP je zverejňovaná na jej webstránke. Posledná verzia je 6.3.2. Výnos o štandardoch však z dôvodu kompatibility umožňuje používanie ZIP len vo verzii 2.0.

V zmysle Výnosu o štandardoch súbory skomprimované formátom ZIP musia dodržiavať štandardy pre ostatné typy súborov. To znamená, že do formátu ZIP nie je možné "schovať" ľubovolné formáty súborov a aj tieto súbory musia dodržiavať štandardy pre jednotlivé formáty súborov.

Podpora ZIP archivácie býva integrovaná v súborových správcoch operačného systému, takže na ich otváranie a vytváranie obvykle nie sú potrebné dodatočné programy.

Špecifikácia formátu ZIP umožňuje vytváranie aj takzvaných PKSFX "samorozbaľovacích archívov". Ide o formát ZIP "zabalený" v podobe aplikácie MS Windows (.exe), ktorú je možné spustiť len v operačnom systéme MS Windows a otvoriť tak obsah ZIP archívu aj bez programu na prácu so ZIP formátom. Používanie samorozbaľovacích archívov však nie je vhodné z viacerých dôvodov: predstavujú bezpečnostné riziko, ich posielanie e-mailom býva často blokované, v rôznych operačných systémoch je problematické ich otvoriť a niektoré programy na otváranie formátu ZIP takéto archívy nepodporujú. Keďže je dnes niektorý z programov na prácu so ZIP archívmi súčasťou takmer každého operačného systému, používanie samorozbaľovacích archívov je zbytočné a spôsobuje zbytočné problémy.

Príklady programov na čítanie a vytváranie ZIP kompresie a ZIP archívov:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
7-Zip	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Archive Utility (BOMArchiveHelper)	Apple Inc.	Mac OS X	komerčný, dodávaný s novšími verziami Mac OS X
Ark	otvorený SW	Linux, FreeBSD	zdarma
File Roller	otvorený SW	Linux, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
IZArc	Ivan Zahariev	MS Windows	zdarma
Komprimované priečinky	Microsoft Corporation	MS Windows	komerčný, dodávaný s novšími verziami MS Windows
PeaZIP	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
pkzip	PKWARE, Inc.	MS Windows	komerčný
RAR	win.rar GmbH	MS Windows, Linux, Mac OS X, FreeBSD	komerčný
TUGZip	Christian Kindahl	MS Windows	zdarma
WinZip	Corel Corporation	MS Windows	komerčný
Zip, UnZip	otvorený SW Info-ZIP	MS Windows, Linux, Mac OS, FreeBSD ...	zdarma

Programy pre formáty TAR a GZIP

TAR je formát na archiváciu viacerých súborov do jedného súboru - archívu. V praxi sa často používa na zálohovanie dát alebo na sprístupňovanie väčšieho množstva súborov vrátane štruktúry priečinkov. Nedefinuje konkrétny kompresný formát, avšak obvykle sa s jedným z kompresných formátov používa. TAR archívy bez kompresie mávajú príponu .tar.

GZIP je otvorený formát na kompresiu a ním skomprimované súbory mávajú príponu .gz. Obvykle sa používa na kompresiu individuálnych súborov bez spájania viacerých súborov do jedného súboru.

Formáty TAR a GZIP sa obvykle používajú spolu ako GZIP komprimovaný TAR archív s príponou .tar.gz alebo aj .tgz. Prednosťou tejto kombinácie je, že umožňuje komprimovať TAR archív ako celok, s vyšším efektom komprimácie než má individuálna komprimácia jednotlivých súborov.

V zmysle Výnosu o štandardoch súbory skomprimované formátmi GZIP a TAR musia dodržiavať štandardy pre ostatné typy súborov.

Formát GZIP je podľa Metodického pokynu k Výnosu definovaný v zahraničnej norme RFC 1952. Výnos a ani Metodický pokyn neuvádzaju odkaz na konkrétnu špecifikáciu formátu TAR. Formát TAR je však definovaný v štandardoch POSIX.1 IEEE 1003.1 a ISO/IEC 9945. V praxi sa často používa aj modifikovaný formát TAR - GNU tar.

Príklady programov na čítanie a vytváranie formátov TAR a GZIP:

Názov	Výrobca	Platforma	Dostupnosť
7-Zip	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS, FreeBSD a ďalšie	zdarma
Ark	otvorený SW	Linux, FreeBSD	zdarma
File Roller	otvorený SW	Linux, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
gzip	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
IZArc	Ivan Zahariev	MS Windows	zdarma
PeaZIP	otvorený SW	MS Windows, Linux	zdarma
Tar	otvorený SW	MS Windows, Linux, Mac OS X, Solaris, FreeBSD a ďalšie	zdarma
TUGZip	Christian Kindahl	MS Windows	zdarma